Kedysi koncom novembra minulého
roka som si na popradskom koncerte
zakúpil kazetu obsahujúcu debutové demo kapely Zhor z Podolínca. Vzhliadnutie
ich parádneho, energického živého vystúpenia mi vnuklo nutkanie recenziu
napísati... No človek mienia zároveň je lenivý, dementný čurák, takže tých
pár riadkov prichádza až teraz, keď je von už aj CD verzia spomínaného dema.
To nás však nezaujíma - kazeta je
v jednoduchom bielom prevedení, ktoré okrem erbu s horiacim stromom
ponúkne aj náznak konceptuálnehominimalizmu:
názov ZHOR, titul ZROD, členovia:
VRED (bicie), TVOR (gitara, spev), BES (basa). Prvý výkrik: SKAP! Až sa mi zdá,
že autori trpia alergiou na viacslabičné slová. Všetko to pekne ladí s hudobnou náplňou, vo svojej
jednoduchosti oscilujúcou v emocionálnom spektre radikálneho hnevu
a jemnej clivoty, ktorú otvára inštrumentálna Schyza - zadumaná
melancholická vybrnkávačka, do ktorej ešte zadumanejšie duní basa svoje tri
tóny, čo sa po chvíli zlomí do akéhosi protothrash/black metalu
a z reprákov sa vyleje koncentrovaná dávka testosterónu,
z ktorej narastajú pivné pupky, chlpy rašia aj na pätách a hipsterom
sa lámu rámy na okuliaroch. Primitívne, no úderné gitarové sekanie - dokonalý
soundtrack k sobotňajšiemu rúbaniu dreva!
V ďalšej skladbe Púť sa pridá na obrátkach a v plnej
paráde sa predvedú aj bicie –svojím punkovým umca-umca-umca-ca-ca, ženú vpred
jednoduché riffy; zastrený vokál (so zaujímavým frázovaním) dští síru, hnoj kade-tade, agresia narastá a poslucháč sa
pristihne, že jedným okom už hľadá najvhodnejší objekt k rozbitiu... Ono takto,
za najgustióznejšie podmienky pre
skutočné vychutnanie Zhoru považujem situáciu, keď sa človek vracia značne podgurážený z krčmy,
slúchadlá v ušiach a vadia mu tie také veci ako drevený plot. Nuž
nešťastný poslucháč vytrhne latu aj s hrdzavým klincom – do uší mu hučí
ďalší chytľavý riff dajme tomu zo skladby Bôľa
– a už len hľadá komu by ňou jednu prifáral. Sú 4 hodiny ráno, nikde
nikto, smutný ide dom, lata v ruke, Antikrista
v ušiach, „Satan si tu s nami“ nuž - Jeb! - riad po podlahe
rojzebaný. „V každom z nás je Ancikrista!“ – Prásk – keramická socha
jeleňa v ruji, dedičstvo po babičke, už letí von oknom a alkoholom,
fyzickou aktivitou a Zhorom dobitý poslucháč zaspáva medzi črepinami na
podlahe. Ráno vstane, pretrie oči, pustí si baladickú skladbu Žiaľ a smutný zametá svoju
včerajšiu slobodu v kôš...
Totižto Zhor neraz tlmia svoje
melodické punkovo-blackové besnenie a nechajú nás vyváľať sa v troche
toho melancholického brnkania, aby po chvíli udreli s novou silou. Striedanie
temp a nálad skladby obohacuje, gradujú, stále sa v nich čosi deje...
To ma privádza ku konštatovaniu, že chlapom sa (väčšinou) podarilo pozvárať jednoduché
a elementárne prvky z viacerých žánrov extrémneho metalu, spojiť ich
punkovým tmelom do čohosi dôverne známeho, no s vlastným rozpoznateľným
ksichtom a my už môžeme len hroziť päsťami do neba a do zeme... Teda až
do momentu, kým sa Zhor nezasekne vo svojom snívaní ako v spomenutej
skladbe Žiaľ. Tá sa celá nesie
v pomalších tempách, skúšajú sa variácie nosného motívu, no ani občasné
gitarové a basové vyhrávky mi nezabránili v apatickom zívaní.
Ako je možné dočítať sa
v booklete, demo bolo zložené v rokoch 2009-2016 a nahrané počas jedného
„alkoholokaust víkendu v Nihicentre“ - čaká vás viac-menej klasický garážový zvuk,
ktorému nemám veľmi čo vytknúť (no ani čo chváliť), nástroje sú zrozumiteľné a
je len škoda, že vokál ostal zastrený a utopený, keďže Tvor svojím
výškovým ujúkaním počas živého vystúpenia v Poprade hádam aj rozbil zopár
pohárov...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára