utorok, 1. decembra 2015

Drunemeton/Dizziness - In The Woods of Heathen Heretic Conspiracy (split 2014)


Občas vás oslovia k recenzii úplne neznáme labely, úplne neznámych kapiel a občas si poviete, že to teda skúsite. Je fajn spoznávať nové veci a rozširovať si obzor na scéne, no niekedy je v tej záplave kapiel nájsť kvalitný materiál už nie tak častým javom. Poďme sa teda pozrieť čo sme si pripravili k dnešnej recenzii.

„In The Woods of Heathen Heretic Conspiracy“ je názov split albumu dvoch black metalových kapiel Dizziness a Drunemeton. Prvá menovaná je grécka kapela Dizziness z Atén, pomerne mladá, založená roku 2008, pre mňa doteraz neznáma vec. Druhou je pagan black metal z Ruska pomenovaný po legendárnom deme Gravelandu z 1992 – Drunemeton. Metal-archives píše o založení v 2014. Split vyšiel pod neznámym labelom Grannus Promotion, taktiež z Ruska. Grannus je vlastne pseudonym hlavného protagonistu kapely Drunemeton. Split má dokopy niečo vyše tri štvrte hodinu vrátane dvoch coverov a vyšiel v roku 2014.

Prvé štyri skladby sú od kapely Drunemeton, pri ktorej som sa najprv obával aby nešlo o ďalšiu z mnohých kopírok legendárneho Gravelandu, ktorý sám utrpel na nekonečnom opakovaní sa. Drunemeton v prvej skladbe „Dark Ages Of Witchery“ nastoľuje stredne rýchle tempo a melodické postupy spolu s jednoduchými riffovačkami. Zvuk je typický pre novšiu éru Graveland. Gitarové riffy sú prestúpené miestami dobrými nápadmi a podporené atmosférou kláves, vokály sedia a až do jedného okamihu všetko pôsobí vcelku dobre. Zrazu v tretej minúte akoby nalepený riff, bum, pecka do očí. Ani som sa nemusel dva krát pýtať samého seba odkiaľ je ten riff – Windir - Journey To The End, nosná melódia a hlavný riff, vykradnutý (?) do bodky aj s bicími. Neviem či to bola náhoda, riešiť to nechcem, je to len na svedomí samotného autora, no podobné veci proste nerád počujem. Neviem či je to sklamanie z prvej skladby, no album som vypočul viac krát a aj s miernym odstupom času, no druhá skladba mi príde vcelku nudná, zaujímavým momentom sú klávesové podmazy v štýle starého Gravelandu, no a už zase spomínam ten Graveland a to bude asi celý kameň úrazu tejto kapely – nezáživnosť prameniac z toho, že tam neustále počujete iné kapely a to nie v tom veľmi dobrom zmysle. Každopádne po kompozičnej a hudobnej stránke to nie je vôbec na zahodenie. Tretia skladba „Wallachian Woods“ ... (ja neviem či som postihnutý, ale zase sa mi v hlave objavil ten Graveland – Impaler of Wallachia) pre mňa rovnaký scenár ako druhá skladba. Asi s tým už nič nenarobím, nakoľko Graveland patrí medzi moje obľúbené kapely, mám ho vcelku dobre napočúvaný a tento ďalší klon, síce s dobrým zvukom na mňa dojem neurobil. Poslednou skladbou Drunemeton je samozrejme cover na ...
Prejdime teda ku Dizziness, sám som bol zvedavý čo je to teda zač, nakoľko z gréckej scény mám niekoľko kapiel veľmi v oblube, či už sa jedná o Stutthof/Acherontas, Naer Mataron, Rotting Christ alebo Kawir. Intro „Towards to Victory“ začína sľubne, presne takéto klávesy mám veľmi rád! Och časy ako Nokturnal Mortum – Lunar Poetry, okamžité zimomriavky. Je to tam cítiť, no žiadna vykrádačka. Nasledujúca skladba „Lake of Dystos“ má typický grécky zvuk na štýl Stutthof. Vokály sú ťahavé, zastreté a pekne chrapľavé. Tempo viacmenej stredné a riffmi sa ťahajú melódie hlavnej gitary. Hudba je rovnako ako u Drunemeton podporená dobre zvládnutými klávesami a chórmi. Nasledujúca skladba s gréckym názvom „Πορφυρη Νυχτα“ začína akustickou pasážou no po necelej minúte nastupuje poriadna sypačka, ktorá mierne zaostáva za predchádzajúcou skladbou no neuberá na kvalite celkového dojmu, ktorý je pozitívnejší ako u Drunemeton. Škoda, že v digipacku nie sú uvedené texty skladieb a mohli by sme opomenúť aj lyrickú stránku tohto split albumu. Poslednou skladbou albumu a teda ôsmou v poradí je cover v podaní Dizziness od Immortal – Mountains of Might. Solídne zvládnutá klasika, ktorou skutočne človek nič nepokazí. Myslím, že veľkým plus Dizziness oproti Drunemeton je, že neznejú ako klon a majú podstatne nápaditejšiu hudbu vychádzajúcu z tradície gréckeho black metalu.

Split „In The Woods of Heathen Heretic Conspiracy“ ťahá vyššie práve grécka formácia Dizziness. Drunemeton by si mali práve od svojich kolegov vziať „ponaučenie“, že niekedy obľúbená kapela môže viac uškodiť ako inšpirovať. Drunemeton viac nudili ako zaujali a po sklamaní ma Dizziness vcelku prekvapili keď by sa dalo z ich potenciálu vydolovať ešte viac. Kapely splitu budem hodnotiť oddelene.

Drunemeton: Podpriemer

Dizziness: Priemer


Napísal: S


Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára