pondelok 11. decembra 2017

Hellhammer Festival – Winter Edition 2017 (Bratislava)



Netradičný pondelňajší  večer sľuboval okrem nudného televízneho programu zaujímavú akciu v UG centre Bratislavy, v podniku Randal. Kto pozná tento podnik, vie, že kapacitne je to na hrane. Buď sa človek tlačí ako v preplnenom autobuse, čo bol príklad jesenného koncertu Mayhem, alebo to vyzerá ako v privátnom porno kine. Bohužiaľ, v prípade tohto koncertu sa žiadne zázraky nekonali. Pričom zostava vyzerala veľmi sľubne a bratislavskú zástavku zastrešoval celkom úspešný promoter Load Farm Booking. 

Do klubu som prišiel niečo pred 19 h, teda včas, aby som stihol úvodnú kapelu Aeon Winds. Na domácej scéne zbehlé meno, ktoré už desať rokov vedie Svarthen, známy aj z iných projektov ako Concubia Nocte, Karpathia či Krajiny Hmly. Skupina začala hrať s jemným meškaním, no nič katastrofálne. Od posledného vystúpenia ubehli dva roky a zostava prešla personálnym zemetrasením, ktoré preriedili kapelu ako po chrípkovej epidémii. Zmizla klávesáčka, druhý gitarista a vymenený bol aj basák. Kapela sa teda dnes večer predstavila v trojici s pokusom o samplované klávesy, ktoré kvôli technickým problémom nakoniec nehrali. Čas však ubiehal, a tak to kapela rozbalila asi na pol hodinový set. Atmosférický black metal s rýchlymi tempami a mnohými technickými zvratmi, tak by som popísal to, čo nám Svarthen a spol ponúkli dnes večer. Prešlo sa v rýchlosti celou tvorbou a zazneli aj dve nové skladby s ohlasovaného druhého albumu. Ako veľké plus vidím bicie, ktoré bubeník naozaj nešetril a ako jediný za večer naplno prevetral celú sadu. Nový materiál z pripravovaného albumu tiež príjemne potešil. Mínusov by sa našlo niekoľko. Klávesy a druhá gitara, ktoré absentovali, ochudobňovali celý set o špecifickú atmosféru, ktorá charakterizuje nahrávky Aeon Winds. Kapela však splnila úlohu domáceho predskokana a prilákala k pódiu tých niekoľko desiatok návštevníkov Hellhammer Festivalu.

Ako druhý nastúpili anglický Lychgate. Svetlo sa sltmilo a na pódiu sa objavili v háboch zamaskovaní hudobníci.  Mystickosť a okultnosť sa dala krájať každým centimetrom. Ponuro ladený black metal v stredných až pomalých tempách s jemným doomovým nádychom pomaly znel z aparátov. Miestami zazneli celkom dobre nacvičené zborové spevy, avangardnosť a hudobná disharmónia. Úprimne, mňa to občas nudilo a atmosféra, ktorá z toho mala ísť, ma bohužiaľ dáko minula. Hudobne však Lychgate zvládli svoj set na jednotku. 

Po skončení setu Lychgate, asi po 20 minútach príprav prišli na radu Welicoruss. Vopred upozorňujem fanúšikov  tohto žánru, či tejto skupiny, aby preskočili ďalej. Otvorene poviem, že nie som až takým veľkým fanúšikom pagan metalu, nech sa už tvári neviem ako symfonicky. Každopádne som chcel dať šancu aj tejto skupine, nech sa jej prezentácia tvárila už niekoľko mesiacov pred koncertom celkom dosť gýčovo. Po hudobnej stránke nie je veľmi čo riešiť. Klasický pagan metal východoeurópskeho typu natrieskaný klávesmi na prasknutie. A tých klávesov tam bolo až tak veľa, že sa človek miestami cítil ako na púťovej atrakcií. Spevák vyzbrojený kožušinami, na tvárach warpainty a 50x za večer „Fenkiju Bratislava“ nesúce sa Randalom! Nebolo by na tom nič zlé, až nato, že Welicoruss sú Rusi momentálne žijúci v Čechách a tá jediná veta, čo znela za večer nespočetne veľakrát, mohla znieť kľudne v rodnej reči. Snáď by sme to aj my západní Slovania pochopili a vyzeralo by to rozhodne sympaticky. Určite však nechcem len haniť. Vyzdvihol by som sympatický výkon bubeníka, ktorý oživil celý set Welicoruss občasnými blast beatmi.  Kapela ako jediná za večer rozhýbala publikum a v prvej línií sa na malú chvíľku vytvorila ľudská reťaz natešených metalistov hýbucich sa v rytme pagan metalu. Aká krása! Miestami som cestoval v čase a zaspomínal na doby, kedy pagan black metal a neskôr jeho jemnejšia vetva pagan metal valcovali Európu. Tie časy sú však dávno preč a Welicoruss nato asi trochu zabudli. Nevadí, rozhodne si kapela za ten večer získala určite niekoľko nových fanúšikov a potešila svojim setom tých starých. Ja som, bohužiaľ, v ten večer nepatril ani do jedného fanklubu.

Poslednou skupinou dnešného večera bol headliner Harakirifor the Sky. Priestory pred pódiom sa naplnili a rakúska post-black metalová úderka rozbalila svoj set naplno. Diskografiu tejto skupiny nepoznám až tak detailne, no jednoznačne vrchol tohto večera prišiel s ich tvorbou. Pútavé zasnené melódie oboch gitár, perfektne zladené s bicím doprovodom, podfarboval chrapľavý hrdelný spev. Na môj vkus až moc hrdelný, to je však čisto subjektívna vec. Tomuto vystúpeniu naozaj nemám čo vytknúť. Zvuk bol veľmi dobrý a výkon samotných hráčov ešte lepší. Skladby mali energiu, živelnosť, a zároveň melancholické pasáže, ktoré vytvárali tú správne nabitú atmosféru celého vystúpenia. Asi v polovičke setu som bol nútený odísť kvôli prízraku blížiaceho sa nasledujúceho dňa a vyššej dávky alkoholických nápojov, ktoré som dobrovoľne požíval počas vystúpenia Welicoruss.

Každopádne pondelňajší večer hodnotím veľmi dobre. Tých cca 70, možno až 100, platiacich divákov, ktorí prišli podporiť Hellhammer Festival, rozhodne neodišlo sklamaných. Či už potešil výkon domácich Aeon Winds a Lychgate, rozhýbal Welicoruss alebo očakávaniami naplnil Harakiri for the Sky, jednoznačne príjemne vyplnil začiatok týždňa.

Napísal: Blutkrieg

sobota 9. decembra 2017

Rozhovor - Enisum (9. 12. 2017) časť prvá


Pripravili sme pre vás krátke interview na zoznámenie sa s kapelou Enisum pred ich turné zastávkou na Slovensku a v Prahe. Druhú a obšírnejšiu časť o hudobnej tematike a ďalších veciach pre vás chystáme po koncerte. Na teraz sa zoznámte s kapelou v nasledujúcich riadkoch. Otázky sa pýtal S. a odpovedal Lys.


S.: Vaše turné začína práve v tieto dni a ja práve počúvam a recenzujem váš posledný album, ktorý vám vyšiel tento rok. Musím povedať, že minimalistický cover art ma skutočne očaril.

Sme radi ak sa ti páči!


S.: Enisum je celkom neznáma kapela v našich končinách, no napriek tomu som zachytil dobré rekcie (predovšetkým od ľudí, ktorí sa zaujímajú o atmosferický black metal), na fakt že navštívite Slovensku. Boli ste tu už niekedy?

Bude to prvý krát na Slovensku pre Enisum a sme šťastní, že si tu môžeme zahrať. Dúfame, že oboznámime viac ľudí s našou hudbou.


S.: Metal archives a booklet nového albumu hovorí, že ste 4ia členovia. Zúčastňujete sa všetci na živých vystúpeniach?

Enisum sú Lys, Leynir a Dead Soul. (Epheliin – ženské vokály sú len na štúdiou prácou na albume). Pre živé vystúpenia máme session gitaristu (Urciat).



S.: Poďme k vášmu albumu z roku 2015 „Arpitian Lands“ vydaný cez Dusktone. Názov Arpitia nehovorí veľa tunajším ľuďom, ktorí sa nezaujímajú o geografiu alebo nie sú oboznámení s talianskymi reáliami. Povedzte nám teda ako ste sa dostali k tejto tematike?

Nazvali sme našu hudbu Arpitian Black metal, pretože tým žijeme, pochádzame z Arpitánskeho kraju. Krajina kde žijeme sa nazývala Terre Arpitane (Arpitánske krajiny). Naša hudba je mix black metalu, post black metalu a dark ambientu. Tematika hovorí o prírode, človeku a opustenosti.


S.: Album Arpitian Lands a jeho texty sú zamerané na prírodu a Alpy. Novinka vyzerá byť viac melancholická a depresívna. Taktiež mi tam chýbajú nejaké časti s akustickými gitarami, ktoré boli vo veľkej miere použité na albume „Samoht Nara“. Ako vnímate túto zmenu?

Veríme, že na našich albumoch je vždy náš odtlačok, náš vlastný štýl. Nepáčilo by sa nám robiť kópie predošlých albumov. Myslím, že je to prirodzené, vidieť zmenu medzi jedným a druhým albumom.


S.: „Season of Desolation“ je názov vášho nového albumu, ktorý je tentokrát vydaný pod Avantgarde music. Ste spokojný s vašim nový vydavateľstvom?

Samozrejme, sme veľmi spokojní s Avantgarde Music, robia dobrú propagáciu je medzi nami dobrý dialóg a spolupráca.


S.: Talianska black a pagan metalová scéna nie je vo svet veľmi známa okrem pár veľkých mien. Máš nejaké obľúbené albumy vašej domácej scény? Čo by si odporučil našim čitateľom vypočuť?

Nemám rád slovo „scéna“. Preferujem používať „kapely z rovnakej krajiny“. Nemám obľúbený album lokálnych kapiel, ale mám rád post black metal, dark ambient, depressive black metal a samozrejme v Taliansku sú dobré kapely. Ja mám rád Falaise, Afraid of Destiny, New Risen Throne a ďalšie.


S.: Ako je to s podporou hudby a kapiel v Taliansku? Kupujú ľudia merchandise a CD´s/LP´s/MC´s? Mimochodom prinesiete nejaký merchandise do Banskej Bystrici počas tour?

Áno, ľudia kupujú náš merchandise a do Banskej Bystrice ho taktiež prinesieme (Samoht Nara cd, lp, Arpitanian lands cd, lp, Seasons of Desolation cd, lp a rôzne druhy tričiek, nášiviek a odznakov.


S.:  Nejaké posledné slová? Vidíme sa v Banskej Bystrici.

Ďakujem za rozhovor! Vidíme sa v Banskej Bystrici 11. decembra.




štvrtok 7. decembra 2017

Novinky od Human Serpent a Thaw


Řečtí black metalisté Human Serpent spolupracovali s Nickem S. (Isolert) na tvorbě nového EP "Everything Dies", které bylo vydáno v digitální formě. Materiál obsahuje jen jednu skladbu o 20 minutách a na tomto odkaze si jí můžete poslechnout. V lednu 2018 si EP budete moci pořídit jako kazetu u Death Kvlt Productions. K dispozici bude 50 bílých a 50 černých kusů, a to ručně očíslovaných.


Polští experimentální Thaw 8. prosince oficiálně vydají pod Agonia Records svoje nové album "Grains". Deska obsahuje pět písní a celou si jí můžete poslechnout níže.


utorok 5. decembra 2017

Nibiru + Enisum (11. 12. 2017, Banská Bystrica, Rock klub Tartaros)

Na zimné turné sa vypravila dvojica talianskych kapiel ENISUMNIBIRU. Medzi zastávky Európskeho turné patrí aj Slovensko. Jedinú zastávku si urobia v strede Slovenska a to konkrétne v Banskej Bystrici v Rock klube Tartaros pod hlavičkou Thunder Art Booking.

Enisum je atmo/black metalové zoskupenie z okolia Turína a tento rok vydali svoj piaty dlhohrajúci album s názvom „Season of Desolation“ pod labelom Avantgarde music. Škatuľka atmosferického black metalu sa im náramne hodí, veď posúďte sami...

Tejomný názvom a aj hudobným žánrom je pomenovaná kapela Nibiru. Na metalarchives ich nájdeme označených ako psychadelic sludge/drone/doom metal čo nie je v našich končinách tak častým zjavom. O to raritnejšie je keď takáto kapela príde do našich končín. Tento rok im taktiež vyšiel nový album s názvom „Quaal Babalon“ a spolu s Enisum prinesú zaujímavý atmosferický zážitok.

Kedy: 11. 12. 2017

Kde: Banská Bystrica, Rock klub Tartaros

Vstupné: 7€ v predpredaji (info thunderartbooking@gmail.com), 10€ na mieste




streda 29. novembra 2017

Hlad Mrazu III. - Priadky (9. 12. 2017, Piváreň v Parku, Dubnica nad Váhom)

V sobotu 9.decembra 2017 sa v pivárni v Parku v Dubnici nad Váhom uskutoční už tretí ročník akcie s názvom Hlad Mrazu III – Priadky. Organizácia DSPR tento rok nič nenechali na náhodu a pre fanúšikov kvalitnej muziky prichystali žánrovo rôznorodejší line-up.


V pozícií headlinera sa predstaví po prvý krát v západoslovenských končinách poľská, pagan folk black metalová smršť BIAŁY VITEŹ , známa atmosférou živých vystúpení, ktorá uvarí aj samotný Hlad Mrazu...

Naši severný susedia budú mať ešte jedno zastúpenie na akcií Hlad Mrazu a to folkovú hudobnú skupinu JAR, ktorá vznikla v roku 2006. Ich tvorba sa opiera o zápisky etnografov, staré legendy a slovanské ľudové obrady.

Aj domáca slovenská scéna bude mať svoje dvojité zastúpenie. Prvou kapelou je black metalové zoskupenie zo severovýchodného Slovenska - ZHOR.

S veľkým potešením môžeme povedať, že sa tešíme na poriadnu tancovačku, o ktorú sa postará druhý zástupca zo Slovenska, konkrétne z Oravy – STRIGÔŇ , ktorí predvedú svoju prepracovanú hudbu, ktorá kvalitovo nezaostáva za európskou špičkou Percival Schuttembach alebo Stary Olsa.

Ani tento rok nesmie na a akcií chýbať česká kapela. Po minuloročnom úspechu kapely Žrec sa o fanúšikovskú priazeň bude uchádzať kapela DARK SEAL, ktorá predvedie svoj amtosferický black s prepracovanými sólovými pasážami a mimoriadnym nasadením.

Brány akcie sa otvoria o 18,00. V klube je zákaz fajčenia!

Vstupenky sú dostupné v predpredaji na DSPR@outlook.sk - predpredaj 10€ - na mieste 12€ 




nedeľa 26. novembra 2017

Nocternity – Harps of the Ancient Temples (2015)



Asi každý, kto sleduje súčasnú (grécku) black metalovú scénu je oboznámený s menom Nocternity. Kapela, ktorej jediný stály člen nesie prezývku Khal Drogo podľa postavy zo známej série románov, je na scéne od roku 1997. Odvtedy vydala dva radové albumy En Oria a Onyx a celkom slušné množstvo EP a split materiálov s kapelami ako Akitsa, Morrigan, Kawir či Nåstrond. Ešte v roku 2007 vydala kapela EP Harps of the Ancient Temples, ktoré malo byť predzvesťou rovnomenného albumu. Nasledovalo dlhšie ticho, počas ktorého kapela hľadala pre svoj nový výtvor vhodný zvuk a zatiaľ sa vystriedalo v Nocternity zopár muzikantov vrátane Ravna Harjara Raumra z pomerne známych nórskych Strid. V roku 2012 vyšlo EP Nocternity, ktoré ponúklo ochutnávku dvoch skladieb z albumu. Ten napokon konečne vyšiel v roku 2015 pod hlavičkou nemeckého vydavateľstva Iron Bonehead.

Materiál teda nie je najčerstvejší, ale patrí medzi to zásadnejšie, čo za posledné roky ponúkla black metalová scéna, hoci sa mu nedostalo práve veľa pozornosti. Nocternity tiež už dlhšie patria medzi moje srdcovky, a tak je rozhodnutie pozrieť sa na Harps... celkom pochopiteľné.

Nocternity ani herne, ani zvukovo nikdy nepatrili medzi typické grécke kapely. Inšpiráciu pre ich atmosféricky poňatý black by bolo od začiatkov ich púte potrebné hľadať viac na sever, presnejšie v Nórsku. Ani najnovší počin nie je v tomto smere výnimkou. Predsa sa však značne odlišuje od ich predchádzajúcej tvorby. Oproti staršej tvorbe je zvuk oveľa viac basovejší a zabahnený a celkový charakter hudby i inštrumentálna stránka sú zjednodušené (vypustili sa klávesy), povedzme ohlodané až na kosť a znejú podstatne temnejšie. Hudba je často skôr v pomalších tempách, námety sa hypnoticky opakujú, k čomu prispieva aj výrazná basa. Zároveň však hudba pôsobí dostatočne dynamicky, a aby sme celý čas neumierali ako pri vleklej smrti venovanej sedmičke Opaline Eye of Death, tak to občas všetko pekne zrýchli a graduje ako v skladbe Titans. Atmosféru zvýrazňuje pre Nocternity typická lead gitara, ktorá prináša oheň do zdanlivo chladnej pustiny vystavanej rytmickými nástrojmi. Ak mám Harps of the Ancient Temples k niečomu aspoň vzdialene prirovnať, tak by to boli demáče nórskej legendy Thorns.


K zvuku perfektne sedí i textová stránka. V minulosti sa Nocternity inšpirovali v textoch napríklad aj spomínanými románmi G.R.R. Martina, tentokrát načreli do gréckej mytológie a pohanskej mystiky, ako napovedajú názvy piesní ako Andromeda, Titans či River of Woe. Posledná menovaná (na albume skladba číslo 4) je venovaná rieke zabudnutia, Léthé. Neviem si predstaviť pieseň, ktorá by lepšie vystihla bezútešnosť a pochmúrnosť podsvetia! Temná, pomalá a hypnotická, pri jej počúvaní sa takmer zhmotňujú tiene zomrelých, ktoré odchádzajú do krajov zabudnutia. Album končí piesňou nazvanou Andromeda venovanou hviezde, čo svieti v chladných vesmírnych diaľavách, a predsa jej oheň zapaľuje túžby a fantázie v dušiach a telách smrteľníkov. Skladba patrí k vrcholom albumu, ktorý nemá vyslovene slabšie miesto. A album v skutočnosti nekončí, lebo sa po chvíli ticha a pár prázdnych trackoch objaví bezmenná bonusová skladba číslo 66, ktorá album tentokrát už definitívne vyprevadí do večnosti v trochu burzumovskom duchu.

Osobne považujem Harps of the Ancient Temples za výborne nielen hudobne, ale aj koncepčne zvládnutý album, ktorý za seba rozhodne odporúčam.


Hodnotenie: Výborné!

Napísal: N. KH.


English overview:


Nocternity is a name that probably everybody following current black metal scene has heard of. Their third album Harps of Ancient Temples was released in 2015, twelve years of wait after their previous one. Nocternity still deliver atmospheric black metal with their last one though the atmosphere is rather different in comparison with their older works. This time keyboards were omitted and sound is much more bass orientated thus mood is less dreamy and perfectly fits the bleak landscapes of the Netherworld that lyrics are trying to portray. Excellent work and one of the best albums of the recent years!

štvrtok 23. novembra 2017

Volkolak - Ice Hike and Tales of the Old Wolf (2016)



K recenzii na novinku od Volkolaku pristupujem ešte s ozvenou ich posledného albumu „Sginuť“, ktorý síce vyšiel už pred piatimi rokmi, no kedykoľvek si na neho spomeniem melódie prichádzajú samé od seba. A kto nepozná Volkolak? Tak ten robí chybu, pretože táto spevavá ruská partia z ďalekých ruských plání zatiaľ nevydala zlú nahrávku a pre fanúšikov akustického folku je to povinná jazda. Zatiaľ posledný počin Volkolaku vychádza v roku 2016 pod francúzskym labelom Crush The Desert a ja držím v ruke jeho Európsku verziu s názvom „Ice Hike and Tales of the Old Wolf“.

Pre tých, ktorým je táto kapela neznáma tak uvediem fakt, že hrajú akustickú folkovú hudbu, ktorá je založená na gitarách – presnejšie mandolíne a ľudových nástrojoch typických pre východoeurópsku kultúru. Tu však treba poznamenať, že ak by ste čakali kapely v štýle Forndom alebo Wardruna, tak ste na nesprávnej adrese. Tým nechcem vyjadriť negatívny postoj k týmto kapelám, len ich aj v rámci žánru odlíšiť. Volkolak hrá hudbu pretkanú veselými melódiami s heroickými textami, ktoré odkazujú predovšetkým na pohanstvo a historické udalosti starej Rusi.

Prejdime teda k novinke, ktorú som s nedočkavosťou pustil do prehrávača... nuž a zisťujem, že je to presne ten istý Volkolak, ktorý som asi pred desiatimi rokmi začal počúvať, keď som objavil album "Slava Jarile!" Akustická folková tancovačka s veľmi špecifickými spevmi, ktoré v niektorých pasážach môžu trpieť na rozsah spevákovho hlasu, no v tomto štýle vám to absolútne nevadí. Tak ako väčšina albumov Volkolaku je aj novinka poriadne energická a využíva niekoľko rôznych druhov bubnov (od klasickej zostavy metalovej kapely až po tradičné perkusie), drumbľu, mandolínu a flautu – takže Volkolak sa v podstate nijako nezmenil. Akú zmenu či posun by sme však chceli od tejto kapely? K heroizmu a historicko-romantickým textom by sme očakávali asi ťažko niečo iné. Piesne Volkolaku pôsobia a znejú vojensky, nečudo pri piesňach ako „Varjažskaja pochodnaja“ alebo „Ragnarok“. Skladby majú podobný rytmus a melódie sa občas vedomky-nevedomky opakujú. Ako sme už boli zvyknutí na predošlé nahrávky Volkolaku, aj na tomto albume sa nachádzajú pomalšie – baladické skladby ako napríklad „Lebedi belye, vorony černye“. Jednoznačnou hitovkou albumu je hymnická skladba „Zimnej pochod“, kde sa naplno presadí potenciál hlasu vokalistu Wolfa. V podstate titulná skladba je akousi značkou Volkolaku, pretože väčšinou ich najchytlavejšie skladby mávajú rovnomenné názvy s albumom.



Písať siahodlhé texty o jednoduchej a úprimnej hudbe Volkolaku by bolo asi kontraproduktívne. Novinka „Ledjanoj pochod i Skazki starogo volka" je ďalším príjemným spestrením diskografie Volkolaku a poriadnej dávky „slavic folku“. Fanúšikom tohto žánru jednoznačne odporúčam, zaspievate si určite s nimi (škoda, že texty nie sú vnútry bookletu“.

„Mnogi z Varjagov smertušku našol!“

Hodnotenie: Veľmi dobré / 8


Napísal: S.

English overview:

"Ice Hike and Tales of the Old Wolf", album of russian acoustic neofolk band Volkolak was released last year by french label Crush The Desert. For people who are aquintanced with their music, it will be nothing surprising – it is typical Volkolak – catchy, melodic folk stuff with historical thematics in lyrics. Composition is based on main melodies done by mandoline guitar and blockflute and specific voice of singer Wolf. Album itself is nice continue of discography of Volkolak´s folk songs. Some melodies are pretty known from older albums, but in folk music it is nothing surprising. For fans of neofolk music and slavic paganism thematics this is very recommended album.