pondelok, 4. apríla 2016

Korinth - Expect Poison From the Standing Water (2009)


O čom hovorím, keď hovorím o slovenskom dark ambiente? Slovenská dark ambientová scéna je úplne miniatúrna, dokonca lavírujem vôbec nad pojmom „scéna“ samotným. Väčšina ľudí by pravdepodobne nevedela vymenovať ani dva projekty a ja sám toho nepoznám veľa, a hoci projektov existuje nejaké množstvo (dokonca kvantitatívne hľadisko žiaľ prevyšuje to kvalitatívne), väčšina je zahalená rúškou obskúrnosti a obvykle inklinuje skôr k žánru „noise“  a „dark ambient“ ostáva v celkovej tvorbe viac prvkom ako smerom. No niekedy sa z týchto vôd vynorí niečo, čo stojí za zmienku a do tejto skupiny by som zaradil aj nemenej obskúrny Korinth. A teda... čo je vlastne Korinth?

Korinth je bratislavský projekt založený v roku 2006 a vo svojej tvorbe kombinuje dark ambient s orchestrálnymi prvkami. Vo všeobecnosti ide o melodickejšiu odnož tohto žánru. Od daného roku vydal len niekoľko nahrávok, ale nakoľko skompletizovaná diskografia nie je nikde k dostaniu, tak sa len domnievam, že spočíva z dvoch plných albumov a nejakých kolaborácií, hoci realita môže byť aj taká, že ostatné nahrávky sú len „skrytejšie“ ako tie, ku ktorým som sa dostal. Taktiež je pravdepodobné, že sa Korinth neupísal nijakému vydavateľstvu a vydáva všetko na vlastné náklady.

„Expect Poison From the Standing Water“ je album z roku 2009. Čo si človek hneď všimne, je pútavý cover art. Hoci fyzický obal je minimalistický, obraz je spracovaný celkom detailne. Album sa skladá z ôsmych piesní a celková minutáž je približne 50 minút. Tématika albumu sa ťažko odhaduje, ani názvy piesní nie sú nejak koherentné a teda sa ani podľa nich nedá určiť zameranie, no je však isté, že ide o akýsi mysticizmus. Album otvára titulná pieseň s názvom „Expect Poison From the Standing Water“ pomaly silnejúcimi bubnami, ktoré majú trochu pochodový charakter, ku ktorým sa postupne pridávajú aj ďalšie nástroje ako husle, rôzne dychové nástroje a vokály. Celé to má epický, ale najmä archaický nádych a čo poslucháča zaujme hneď na prvý krát je pekný čistý zvuk nástrojov. Skutočne je to fascinujúce, ako krásne sa ich zvuk rozlieva a vanie, aj keď niet pochýb o tom, že sú programované. To isté sa týka aj čistučkých ženských vokálov, ktoré sú však skôr odniekiaľ prepožičané ako umelo vytvorené, keďže niekedy som mal pocit akoby spievali aj nejaké konkrétne slová. Je možné aj, že ich nahrávala reálna speváčka pre tento album, ale túto informáciu nám Korinth na obale neposkytol. Časť piesní tvoria aj rôzne zvuky, ktoré zosobňujú tú dark ambientovú stránku na tejto nahrávke a v prípade niektorých piesní aj sample ozajstných zvukov, ako napríklad v skladbe „In the Heart of Darkness“, kde počuť ľudí rozprávať sa, nejaké detské výkriky...

Hudba na tomto albume sa zahryzáva do podvedomia, pomaly zurčí v pozadí a preto sa poslucháč len necháva polovedome unášať prúdom pekného, čistého až priam farebného zvuku. No zaraz príde pieseň s názvom „Hymn of the Citadel“, ktorá ho prebudí rytmickými bubnami a vôbec, svojou celkovou melodickosťou. A do tejto piesne sa už poslucháč aj započúva a zistí, že je to len jednoduchá melódia zložená z približne štyroch tónov opakujúcich sa dookola s tým, že dochádza k nejakým minimálnym obmenám v nástrojoch okolo nej. A vtedy si človek zloží ružové okuliare a zistí, že pod celým tým trblietavým závojom hutných rozliehajúcich sa samplov sa skrýva úplne primitívna štruktúra piesní založená na pár nápadoch, ktoré sa opakujú dookola v rovnakej podobe, len sa mení ich pozícia v skladbe. Príklad: okolo hlavnej melódie sa mihajú  ženské vokály a povedzme gong. Ťahavý vokál sa ozve raz za desať sekúnd, gong raz za pätnásť, táto šablóna sa po minúte zmení a vokál s gongom v druhej minúte zaznieva spoločne... niečo v tomto zmysle.

S minimalizmom ako takým by nebol problém, keby to fungovalo, a ono to v podstate fungovalo, kým si to človek „neuvedomil“, pretože teraz, keď tento album počúvam, už nie som schopný tú repetetívnosť prepočuť a to kazí celkový dojem. Znelo to lepšie, keď to bola iba pohlcujúca vlna zvuku, ktorou sa poslucháč nechal niesť, ako keď počuť, že sa 8 minút v skladbe vlastne nič nemení.

Záverečné hodnotenie teda vyplýva z toho, že album je krásny povrchovo, či sa už jedná o obal, alebo povrch hudby, čím je špecifický a poslucháč si ho je aj schopný užiť, no v hĺbke stojacej vody Korinthu sa ukrýva jed, ktorý v konečnom dôsledku pocity otrávi.

Hodnotenie: Nadpriemer



Napísal: B. 

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára