pondelok, 11. apríla 2016

STRIGÆ ET SPECTRA TRANSVOLENT POSONIVM (9.4. 2016)


Bes znova ožíva a jeho oddaní slúžobníci znova tancovali na ďalšej slovenskej undergroundovej akcii. Do redaktorskej zostavy sa vracia staronový redaktor, taktiež so zmeneným pseudonymom - Draconis, tentokrát ako NKH.


9. apríla sa v Bratislave uskutočnila undergroundová akcia, kde mal popri iných, prevažne domácich zostavách predviesť svoje umenie „objav sezóny“ Malokarpatan. Asi málo slovenských kapiel (a čo pamätám, žiadna) dokázalo zvíriť medzinárodné metalové vody tak ako títo Bratislavčania a musím priznať, že mňa samotného ich hudba baví, tak som v sebe našiel dosť odhodlania a vybral sa pozrieť vyčínanie stríg a prízrakov.

Večer začala s istým meškaním kapela Caeremoni. Po doznení naozaj neštandardne dlhého organového intra bolo jasné, že kapely dostanú dosť času na odohranie svojich setov, čo veštilo zaujímavý, dlhý a vzhľadom na počet dlho nevidených známych aj náročný večer. Kapela na pódiu splnila všetky žánrové predpisy. Róby, kukly, škrabošky, sviečky a kadidlo na oltári. Všetko bolo, ako má byť, len hudobne kapela zďaleka nedosahuje kvalitu svojho vizuálneho konceptu. Atmosférickejší black metal miestami pomiešaný deathmetalovými postupmi si to valil bez nejako zvlášť zaujímavých momentov pomimo mňa. A ja som si povšimol ďalšie negatívum, ktoré nemôžem dať za vinu kapele. Išlo o bicie, ktoré po celý čas, viac alebo menej prehlušovali ostatné nástroje. Caeremoni to veru na vyznení nepomohlo, ako mu nepomohlo ani občasné pošmyknutia gitaristu a doháňanie strateného rytmu bubeníkom. Pridanie vokálu pripomínajúceho vyšinutie lokálneho sluhu božieho mi tiež nič nehovorilo. Možno sa nesluší sa takto opierať do prvej predkapely, ktorá si určite hanbu neurobila. Ale tak Caeremoni si vizuálom stanovili latku, na ktorú pozerali na tomto koncerte pekne zospodu.

Život miluje iróniu. Je plno kapiel, ktoré dlhé roky túžim vidieť naživo, a neviem ich zastihnúť. Poľských Temple Desecration som nikdy vidieť netúžil a už som ich počínanie sledoval po tretí krát. Musím sa priznať, že aj v čase, keď som inklinoval k war metalu, som si vyberal kapely, ktoré vedeli do brutality primiesiť aj kus hudobného umu. Poliaci ale pre takéto nuansy nemajú zmysel. Kapucne, maskáč, vojenské topánky a surovosť idúca v šľapajách kapiel ako Blasphemy či Conqueror. Fanúšikovia podobných spolkov museli pukať blahom, ja osobne som sa nudil a vciťoval sa do kože mojich susedov, ktorým roky servírujem podľa ich meradiel nepočúvateľný hluk. V nejakom bode by ma mohli pokojne odviesť na nočnú zmenu do valcovne plechov a neviem či by som spoznal rozdiel.

Takže nasledovala bratislavská squadra Goatcraft. Kapelu som si nedávno užil v Banskej Bystrici a bol som teda zvedavý, čo predvedú tentokrát. Bicie boli síce hlučné, ale zvuk bol podstatne lepší ako v Tirishi. A tak kapela, ktorá sa podľa svojho vyznenia mohla objaviť na prelome 80./90. rokov, dostala možnosť predviesť svoje umenie pred slušne zaplneným publikom. A predvádzala. Náboj, nasadenie, oddanosť hudbe a perfektný pódiový prejav museli strhnúť a mňa osobne strhli. Kapela ma z ukážok albumovej tvorby až tak neoslovila, ale ich živé vystúpenia hodnotím len čistými superlatívami. Toto je skrátka kapela, ktorá vie pri pódiovej prezentácii pridať oproti nahrávke niečo, čo na nej nenájdete. A to nedokáže nejeden spolok zvučnejšieho mena. Podľa môjho osobného názoru jednoznačne vystúpenie večera, a čo sa týka živých vystúpení momentálne asi úplná špička na Slovensku.

Ako štvrtí nastúpili Malokarpatan a ich štýlový mix nás posunul ešte o pár rôčkov dozadu. Po besnení Goatcraftu prišlo s ostrieľanými borcami našej scény na pódium isté odľahčenie, svojský humor, sebairónia, lokálny dialekt, folklórne a rozprávkové intrá, heavymetalové sóla a slnečné okuliare na frontmanovej tvári. Malokarpatan mali ako headliner aj primerane najlepší zvuk celého večera s dobre čitateľnými jednotlivými nástrojmi a výbornými hráčskymi výkonmi. Skoro ako z nahrávky. V tom bol možno aj kameň úrazu. Na živé vystúpenie Malokarpatanu som asi prišiel s nereálnymi očakávaniami. Niečo navyše, čo som očakával, neprišlo. Alebo som sa len nedokázal prepnúť z ošiaľu, v ktorom ma zanechalo vystúpenie predchádzajúcej kapely. Každopádne tu ale chalani predviedli čosi zo svojho umenia a ukázali, že s nimi treba rátať aj s ako veľmi solídnou živou kapelou.

V Banskej som z koncertu zutekal na nočný spoj, a tak som mal tento večer Kringu vidieť prvýkrát. Dlhý večer a degustácia lahodných zlatistých mokov mi však trochu upravili vnímanie, a tak si na plné vychutnanie kapely budem musieť nájsť ďalší koncert. V kotli pred pódiom som si však koncert rakúskych mladíkov rozhodne užíval. Trochu punkovejšiemu ´thronovskému black metalu od susedov určite nechýbal úder. Nie je náhoda, že títo chalani hrajú pred kapelami zvučných mien, pretože to na pódiu rozhodne vedia. Aby som k záveru reportu trochu odbočil, musím pochváliť aj výber kapiel organizátormi. Či sa mi už kapely páčili alebo nie, všetky prišli s niečim iným a nikto nemôže povedať, že počul päťkrát to isté. Navyše, minimálne tri kapely tohto večera (pre milovníkov war metalu možno až štyri) predviedli svoje umenie takým spôsobom, že si zaslúžia pochvalu. Ak mám niečo koncertu vytknúť, tak možno statickejšie publikum. Hľadať nejaké ďalšie negatíva by bolo zbytočné hnidopišstvo. Bosorky a prízraky museli byť spokojné a mohli sa spokojne vrátiť do chladných hrobov, keď sa posledné, pravdepodobne ľudské tvory s bledými tvárami, zvláštnym slovným prejavom a neistou chôdzou vybrali v ústrety umierajúcej noci.


Napísal: NKH

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára