utorok, 10. mája 2016

Machina Baphometa - On the Ruins of Empires (EP 2015)


Machina Baphometa je pomerne nový prírastok do slovenskej black metalovej rodiny. Rozširovanie radov treba oslavovať, nakoľko slovenská blacková scéna potrebuje nové kapely ako soľ, nie však zbytočné kapely, ktoré neprispievajú k jej zveľaďovaniu, nutne potrebné sú najmä kvalitné zoskupenia, ktoré prinesú nový vietor osviežujúci nielen scénu ako takú, ale aj lyrické spektrum, ktoré z toľkého pohanstva a okultizmu zíva ubíjajúcim monotématizmom. Nuž, ako iste každému názov kapely a obal albumu napovedá, lyrické spektrum ostáva bipolárne, no poďme sa pozrieť na to, či Machina Baphometa o niečo pozdvihne scénu z popola.

Ako som už načrtol, Machina Baphometa je na scéne novinkou. Založená bola roku 2014 a ide o dvojicu Kežmarčanov podpísaných pod slovenské Mor Ho! Productions. Dnes recenzované EPčko je ich prvá nahrávka. Vzhľadom k tomu, že je to len EP, celková minutáž sa rovná 19 minútam, takže je tam pomerne málo materiálu, ale dá sa aj podľa takéhoto množstva vytvoriť názor o kapele.

Zrejme nikoho neprekvapím, keď napíšem, že Machina Baphometa reprezentuje ničím nepodfarbený black metal. Tento album vyobrazuje, dalo by sa povedať, prierez toho, čo sa dá od tejto kapely čakať, čo z hľadiska toho, že ide o EP je podľa mňa správna voľba. Máme tu k dispozícii 4 skladby, pričom jedna je rýchla klepačka, druhá je položená z väčšej časti v strednom tempe a založená na opakujúcich sa riffoch, tretia je čisto akustická a štvrtá je cover. Kvitujem, že všetky štyri piesne majú svoju charakteristickú črtu, no prvé dve by som nazval tými najplnohodnotnejšími. Obe majú jeden spoločný znak, ktorým je melodickosť v určitých pasážach piesne, no akosi ma tie melódie ponechali chladným. 

Čítal som vyjadrenie od kapely, v ktorom sa charakterizovali ako „klasická black metalová kapela, so všetkým, čo k tomu patrí“. Prvá časť vety je veľmi výstižná, skutočne sa jedná o „klasickú black metalovú kapelu“, no z druhej časti tohto tvrdenia mi vyvstáva otázka, čo je to všetko, čo k tomu patrí? Ja v Machine Baphomete vidím kapelu, pri ktorej neviem, čím chce zaujať oproti ostatným black metalovým kapelám, čo je jej charakteristická črta, alebo čím je vlastne dobrá. Najlepšia skladba albumu je podľa mňa tretia, čisto akustická pieseň s názvom „New Beginning“, pretože prvé dve sú tak „klasické“, že hoci im neviem niečo konkrétne vytknúť, nemajú ma prečo primäť k tomu, aby som si to pustil znova. A ten cover? No, Root a ich „Píseň pro Satana“ je tak obohratý, že horšia voľba by bola snáď už len „Freezing Moon“ alebo niečo od Burzum. Nuda.

Musím teda povedať, že Machina Baphometa je kapela, ktorá nič albumom „On the Ruins of Empires“ nepokazila a fanúšikom „klasického black metalu“ sa to bude aj páčiť, nakoľko je ťažké tomu niečo vytknúť - kvalita nahrávky je fajn, hudba má hlavu a pätu, album je rozmanitý, keďže každá skladba má niečo svoje... ale aby som odpovedal na v úvode vytýčenú otázku, či Machina Baphometa o niečo zdvihne scénu z popola, tak odpoveď je: nie, Machina Baphometa a jej „On the Ruins of Empires“ svojou sivou priemernosťou s tým popolom tak splynie, že o ňu síce človek zakopne, ale nevšimne si o čo zavadila jeho noha.

Hodnotenie: Priemer

Napísal: B.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára