utorok, 5. júla 2016

Hell Fast Attack X. + dechristianization of Moravia (1.- 3. 7. 2016)


Piatok (prvý deň)

Hell Fast Attack je domácou povinnosťou v rámci domácej česko-slovenskej undergroundovej scény a ten kto si nechal ujsť jubilejný desiaty ročník festivalu, nech si užije nasledujúce riadky, diabol do vás! Samozrejme my sme si nemohli nechať ujsť tento ročník a s plnou poľnou a plným tátošom sme vyrazili za rieku Moravu, do kniežatstva moravského. Už tradične sme prišli do kempu Obora pri vodnej nádrži a počasie sľubovalo slušný úpek. Ešte pred začiatkom programu človek obehol všetky prítomné distrá a mal chuť si vziať pôžičku. Povedal som si však „nie!“ a uctieval naďalej božstvo minimalizmu (čo mi vydržalo asi tak dve hodiny).

Program začínal už približne o 16:30 takže človek nemal ani možnosť sa poriadne rozhliadnuť a na pódiu sa pripravovali domáci (aj keď Moraváci by mohli namietať) Stíny Plamenu. Oceňujem výber kapely, ktorá netrpí prílišnou vážnosťou a človek si tak má pri čom oddýchnuť. Síce to nie je môj šálok kávy, ale na domovskej pôde má kanalizačný black metal celkom úspech. Na dojme prvej kapely nepridal veľmi zvuk, ktorý sa zo začiatku ešte len kryštalizoval, no žiadna tragédia sa nekonala. O pár minút to už na pódiu chystali ďalší pomaľovaní black metalisti tuzemskej scény Silva Nigra, ktorí len nedávno vydali svoj v poradí siedmy full album s názvom „Světlonoš“. Pod pódiom sa už začalo aj vcelku tancovať a ľudia si začínali užívať black metalové leto, no ja som prepadol svojmu démonovi a ozval sa vo mne hlas nákupnej maniačky. Silve Nigre som teda po pár skladbách prestal venovať pozornosť a išiel sa ukájať k distrám.

Musím sa priznať, že z piatkovej zostavy som mal len dvoch obľúbencov a jedného čierneho koňa, ktorému som dával polovičnú dôveru. Konečne prišlo na kapelu, ktorú aj aktívne počúvam a tou bola formácia z ďalekého ruského Uralu. Ku kapele Vspolokh som sa dostal dávnejšie skrz vydavateľstvo Purity Through Fire, ktoré malo svoje distro aj tento rok na HFA. Album "Pečal o prošlom" (2010) sa nesie v depresívno-atmosferickom duchu a preto som sa mierne obával, či za denného svetla bude kapela zadosťučinením pre publikum. Vlastne srať na publikum, aj keď človek cíti istú spolupatričnosť s kapelou. Možno nie najideálnejší zvuk alebo aj skúsenosti s festivalovým vystúpením trochu ubrali kapele na konečnom vyznení, no subjektívne bez žiadnej kváziobjektivity to bola pre mňa kapela večera. Atmosferický, ťahavý black metal v typickom rusko-ukrajinskom štýle je mojou srdcovou záležitosťou. Najviac potešili asi najlepšie skladby full albumu – "Večnosť" a "Zov"

Po nich nasledovali Poliaci Blaze of Perdition, ktorých som sa snažil doma napočúvať, ale posledný album "Near Death Revelations" je presne ten štýl modernej vlny black metalu, ktorému nedokážem prísť na chuť. Zostava kapely je poprepletaná kvalitnými hudobníkmi známymi z rôznych ďalších kapiel veľkolepej poľskej scény. Však ani zaujímavý imidž s okuliarmi a zakuklený spevák nedokázali zaujať moju pozornosť, a tak som šiel radšej na pivo a kapelu som pozoroval periférne. Blaze of Perdition predviedli vlastne taký ten nadpriemerne priemerný black metal, ktorý sa pohybuje vo vlnách Mgly (ale o pár levelov nižšie). Zo spomínaného albumu zazneli skladby, ktoré som si po niekoľkých vypočutiach dokázal zapamätať – "Into The Void Again" a "When Mirrors Shatter".

Čas sa naklonil a pomaly sa na pódium mali chystať Baptism, lenže čo čert nechcel, lietadlo im mešaklo, tak na pódium musela vyjsť nasledujúca kapela Kroda. Jedna z kapiel, na ktorú som bol poriadne zvedavý, nakoľko ich albumy od "Poplač meni rečičko" či "Fimbulvinter", ešte za čias keď v kapele hral aj Viterzgir, patrili medzi moje top pagan nahrávky. Samozrejme po odchode Viterzgira a bla bla bla, všetci už asi milionkrát čítali tú story, kapela prešla zmenou a čo som mohol zaregistrovať na jewtube, mal som zmiešané pocity. Posledné dva albumy "Schwarzpfad" a "GingungaGap..." stáli celkom za to. Na pódiu vyzerá Kroda ozaj dobre a už počas tmavej oblohy to malo fajn atmosféru. Žiaľ skladby som od začiatku moc nespoznával a okrem novej skladby "Zdochnit razom iz bogom svoim" a "Heil Ragnarok" som sa celkom strácal. Je to pravdepodobne aj tým, že Krodu som dlhší čas nepočúval. Snažil som sa sám seba presvedčiť, ale sklamanie to bolo vo mne evidentné, predovšetkým keď som čakal na čisté spevy v skladbe "Heil Ragnarok" a ono to boli akurát tak sample s nie veľmi podareným doprovodom Eisenslava. Nuž.. nevadí. Ku konci sa ešte hrali coveri, a to ešte aké! Prvým bol "Werewolf" od Temnozoru, ktorý je dobrý, ale trpel zase raz na samplované vokály. Druhým bol ich výborný cover na (you know this one) Burzum – "Jesus Tod". Je to fakt fenomenálna skladba s výborným prevedením od Krody. Tretím coverom a zároveň prídavkom bol.... doriti zas Temnozor. Ja som čakal aspoň nejakú starinu a keď nie to, tak aspoň čosi z Nemecka.


Kroda


Skončila Kroda, šli sme na pivo, začali Baptism, stále sme pili pivo, čakali sme kým nás začnú baviť, že nás odtiahnu od piva, nepodarilo sa. Fakt som ich set ani poriadne neregistroval, len viem, že ma nudil a tak sme ho mali len ako kulisu. Ostával ešte čierny kôň celého piatočného dostihu. Ostávala Horna! Nemám ich napočúvaných, neviem ako sa volali skladby, takže to nejdem hrať na odborníka a jediný názov čo si pamätám bola "Nekromantia". Boha, ale to bolo dobré! Výborne zahraté, výborný black metal, výborný vizuál, proste čerešnička na torte. Predovšetkým skladba „Kuoleva Lupaus“, ktorej názov som musel zisťovať od kamoša, aby som si mohol zakúpiť hneď CD... ešte že som trafil ten album však? Nevadí, počas cesty domov si to pustíme autom. Okey skončila Horna... ideme spať... nie nejdeme, pije sa s Ukrajincami...

Sobota (deň druhý)

Druhý deň... ráno človek sa zobúdza na príšerné teplo v stane, dáva si rannú rozcvičku s hardbassom a plánuje celodenný program. Takže plán je nasledovný – najesť sa, ísť sa schladiť do vody na priehradu a ísť na hrad neďaleko kempu. Jedlo na celom HFA bolo veľmi prijateľné a človek si mohol vybrať z celkom slušnej ponuky, samozrejme veci v štýle fastfoodu. Akosi si neviem ani predstaviť festival, ktorý by nebol pri vode, pretože v tejto horúčave nám relax pri vode skutočne prospel. V okolí kempu je teda skutočne priestor kde sa človek môže ísť pozrieť a spraviť si vlastný program. Nasledoval hrad Veveří, ktorý je doložený písomnými prameňmi už v 13. storočí. Vcelku rozľahlý goticko-renesančný komplex patrí medzi skutočne vizuálne pekné. Na nádvorí si človek môže dať nejaké občerstvenie a vybrať sa do ďalšej časti hradu. Rekonštrukcia hradu je však pravdepodobne v stave výstavby slovenských diaľníc a expozícia je mierne chudobná. Našťastie sa človek dostane aspoň do nejakých častí, kde sú zachované stredoveké listiny, popis histórie kraja a vládnucich rodov. Potešil aj obraz nášho Žigmunda Luxemburského a zaujímavá heraldická miestnosť.



Po doobednom programe sa teda vraciame do festivalového kempu a čas na vodu! Čo vám poviem, všetko super na jednotku a na pódiu sa začína zvučiť prvá kapela sobotňajšieho dňa. Na rozpisovom papieriku je písaný 13:30 Pačess. To mi je podľa názvu známa vec a doma mám ešte aj CD, ktoré čaká na recenziu. Paráda, ešte predtým si to pozriem naživo. Na pódiu stáli typický metalisti staršieho dáta a svoj set pred preriedeným publikom si patrične užívali. Okolo som síce počul nejaké hlasy aká je to kokotina, ale na mňa práve ten úprimný a pohodový prístup kapely potešil. Nebol to black metal, ani pagan ani folk... bol to akýsi mix speed/power/black/thrash metalu, alebo čojaviemčo so striedavými čistými a harsh vokálmi. Nič čo by urazilo, dokonca vcelku chytľavé melódie, ja som rozhodne takúto oddychovku na festivale ocenil a považujem to za veľmi dobrý krok, pretože v kope seriózneho a vážneho black metalu počas dňa človek potrebuje aj niečo, z čoho mu nelezie satan von z prdele. Ja som im aj zatlieskal a temňáci nech si naserú.

Nasledovala poľská kapela Taran, ktorá má celkom dobré meno u našich susedov, no po výmene speváka som bol k tomu skeptický. Moje očakávania to aj naplnilo, na pódiu sa odohrával vcelku nezáživný, priemerný black metal. Myslím, si že Poliaci vedia ponúknuť aj viac, možno aj Taran, ale tentokrát to tak nebolo. Nasledoval Stormnatt, och bohovia... mňa táto kapela nudí na CD a aj naživo, išiel som sa radšej najesť, lebo ak som pri Tarane hovoril o priemernosti, tak Stormnatt je naživo poriadna nuda. Black metal, ktorý to hrá na okultný image a snaží sa chytiť to, čo asi nikdy nedosiahnu (level kapiel ako je Acherontas, Mgla, Horna, atd...)

Luctus
Najedený a spokojný, k tomu sa ešte aj kus obloha zamračila a už tak nepražilo. Konečne prišla kapela, na ktorú som sa v sobotu tešil. Luctus je kapela, ktorá ma naživo ešte nesklamala a ich vystúpenie má vždy plno energie a výbušnosti. Posledný album "Ryšys" predstavovali počas tour minulý rok v Bratislave a odozvu mali slušnú. Na pódium sa postavil Kommander so svojou squadrou a Kauno black metal brigada to roztočila ako sa patrí. Image Luctusu sa za roky nezmenil a vo svojom klasickom prevedení sa asi najfotogenickejšia kapela festivalu postarala o parádny energický výbuch. Konečne black metal čo nenudí, nápaditý-punkish štýl, ktorý by rozhýbal aj marikugombitovu. Hralo sa prevažne z nového albumu "Ryšys", z ktorého začali svoj set skladbou „Šmekla“. Ďalej nasledovali pecky ako "KBMB" a "Kvantinis Šuolis". Z predposledného albumu "Stotis" zaznela titulná skladba a "Audra slenka virš miesto". Síce som sa tešil aj na najväčšiu pecku albumu Stotis – Nežuriek, nežibek, na ktorú nedošlo, ale i tak Luctus odohrali skutočne nadpriemernú show v rámci sobotňajšieho programu.

Po Luctuse nasledovala black metalová mlátička z Nemecka – Sarkrista. Vcelku počúvateľný melodický black metal som si púšťal už doma a dokonca ma to aj bavilo. Naživo to malo už slabšiu odozvu, ale každopádne patrili medzi vyšší priemer black metalových kapiel z Nemecka. K ich setu sa viac nedokážem vyjadriť, nakoľko po Luctuse človek už začal konzumovať a nevenoval kapele toľkú pozornosť.

Pred vystúpením Khors sa spusila búrka a dážď na približne pol hodinu a kapela tak posunula svoj setlist kým sa počasie neustáli. Black metalisti z cukrovej vaty zaliezli po stany a čakali kým dážď neprestane zraňovať ich čierne duše. Nuž konečne začal hrať Khors, časť ľudí už len počas mrholenia vyšlo pod stage a dobre známa ukrajinská zostava mohla začať hrať. Vystúpeniu Khors v podstate nie je čo vytknúť, ich pódiový zjav aj profesionálna hra sú roky tvrdej práce. Skladby sa hrali od staršej "Mysticism" (2008) cez "Asgard´s Shinning" (2010) až po "Mudrist stolit" (2012) a novinku "Mij kozackij šljach" (2015). Spolu s Luctus jedno z vystúpení dňa.

Po Khorse prišlo na nemecký Infestus, ktorý sa na pódiu prezentoval klasickým nepomalovaným zjavom, bez zbytočných okultných stolčekov prestri sa, prasačej krvi, či obrátených krížov. Kapela znela sympaticky, no hudobne ma to neuchvátilo a asi do tretej skladby som to ešte zvládal, ale potom som odišiel do auta si oddýchnuť, pretože piť sa už nedalo (na druhý deň som šoféroval) a stáť sa mi tam už ozaj nechcelo. Na chvíľu ma zlomil spánok a zobudil som sa približne cez Funeral Winds, čo som korunoval za najnudnejšieho headlinera vôbec. Nechápal som prečo tú kapelu ľudia tak žerú, bol som unavený a mal som ich pekne na háku. KZOHH ako jednu najlepších kapiel festivalu som si vychutnával len z diaľky v audio prevedení bez vizuálu. Bolo to vynikajúce a ukrajinská scéna zase raz potvrdila, že patrí medzi totálnu špičku. Skúsení hudobníci z rôznych projektov a kapiel to posrať proste nemohli. Po KZOHH ma vyplo od únavy...

Nedeľné ráno sa človek zobudil do zlého sna... festival už skončil. Došľaka, tak rýchlo? Prečo? Ja chcem ešte viac. Pretože vynikajúca atmosféra a kopec známych v kombinácii s parádnym prostredím a kapelami je jedna z najlepších letných dovoleniek. Čo by som festivalu dal za mínus? Asi nič ... Perún do vás všetci black metalisti čo sedíte doma na riti!

Nedeľa (odchod a výlet na Morave)

Moravský kraj sme sa ešte nerozhodli opustiť a po tom ako sme zo seba spravili ľudí, sme sadli do tátoša smer archeologická lokalita Pohansko-Břeclav. Presne tento smer sme si po Hellfaste dali za cieľ aj pred troma rokmi a nevynechali sme ho ani teraz. Pútne miesto pre pohansky ladených ľudí, ku významnej lokalite slovanského osídlenia spolu s nálezom pohanskej svätyne, ktorú sa archeológovia snažili približne zrekonštruovať. Po peknej lesnej ceste, kde bol zákaz vstupu autom, popri majestátnych starých duboch sa človek dostane v Břeclavi na lokalitu Pohansko. Na obrovskom „poli“ vás privíta zrekonštruovaná mini-svätyňa a slovanská polzemnica. Naproti vám sa týči krásny zámok, ktorý na začiatku 19. storočia postavil rod Lichtenštajnských, kde sa nachádza stála expozícia tejto lokality, ktorej dôležité osídlenie sa datuje do 9. Storočia z obdobia Veľkej Moravy. Výborná príležitosť zastaviť sa, no keďže sme tu už pred pár rokmi boli, chcel som sa zastaviť na ďalšej zaujímavej lokalite neďaleko – Mikulčice (valy).





Mikulčice ako dôležité Veľkomoravské hradisko a sídlištná aglomerácia na hraniciach so Slovenskom patrí medzi najdôležitejšie hradiská tohto obdobia. V nádhernej krajine lužných lesov sa počas christianizácie naších krajov v Mikulčiciach vystavalo približne 12 kostolov, ktoré už pohanské reakcie nestihli vypáliť. Toto miesto je pre každého priaznivca slovanskej histórie veľmi zaujímavým pietnym miestom, kde si človek pripomenie prechod našich predkov k monoteistickému moru. Expozícia a múzem v prírode skutočne stoja za to, takže jednoznačne odporúčam navštiviť a spraviť si malý výlet na obe spomínané miesta.

Napísal: S.


Hail dechristianization!


Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára