Pačess ako sólový projekt som prvý krát zaregistroval asi tak pred dvoma rokmi, ale akosi som mu nevenoval pozornosť, kapiel je skutočne veľa a jednoducho sa nedá vypočuť všetko čo okolo vás mihne. Ako postava moravskej metalovej scény je však aktívnym muzikantom v kapelách Asgard a Defeated. Na tohtoročnom Hell Fast Attacku som moje dojmy z live kapely popísal v reporte kladne a na radu prichádza štúdiová tvorba. Posledne som dostal ponuku zrecenzovať ich nové CD v poradí druhý plnohodnotný album a povedal som si: „Prečo nie?“
Tohtoročný album „Trapista“ je vydaný pod hlavičkou slovenského vydavateľstva Gothoom Productions. Obal albumu a aj kompletný booklet je ladený v stredovekom štýle a dizajnérsky veľmi podarený a ilustrácie nepôsobia gýčovo. Font bookletu sa snaží pripomínať stredovekú, karolínsku minuskulu, neskôr používanú v kláštoroch no po snahe študovať texty popri počúvaní albumu som to vzdal aj napriek znalosti základov paleografie. V tomto bode sa pozastavíme, pretože celá tematika albumu sa bude točiť okolo varenia piva. Poviete si, že čo to má sakra znamenať? Zas ďalší sedliacky ožran metal? ... Už sa určite každému v hlave vynorili tie obohrané folk metalové kapely, ktoré sa neúspešne (vlastne niektoré aj úspešne) snažia kopírovať medzi sebou. Našťastie to nie je prípad Pačessa a v ďalších riadkoch si povieme prečo.
V prvom rade musím napísať že metal-archives s označením „black metal“ mierne zavádza poslucháča, pretože to čo vo výslednej zvukovej podobe dostaneme určite nejaký ortodoxný black metal nie je. To však nie je negatívum, predovšetkým pre tých, ktorí nemajú potrebu hrať sa na nejaké ultra pózy. Začínam akoby odzadu, no to čo vám album „Trapista“ ponúkne je prístup starej metalovej školy k širokej škále metalových žánrov, ktoré sa na albume prejavili počnúc black metalom, skrz heavy metal, končiac speed metalom. Dovolím si povedať, že pri toľkých hosťujúcich pojmoch českej scény by bolo hanbou stvoriť frašku. Ako som už naznačil album sa venuje pivu a pivovarníctvu čo napovie názov albumu "Trapista" (pivo vyrábané mníchmi v trapistických kláštoroch). Jednotlivé skladby sú uceleným príbehom tohto procesu výroby, ale aj samotnej postavy, ktorá ho v kláštore vyrába. Názvy skladieb začínajú prvými slovami piesní a hneď v prvej „Staroch seděl na pekelci“ to po akustickom úvode na nás vyvalí Pačess v rýchlom tempe a s vokálmi Morbivoda (Trollech, Umbrtka). Skladba sa príjemne počúva, má spád a spev je príjemne známy. Hudba sa nesie niekde na pomedzí black metalu, no diametrálne odlišného od súčasnej „paradigmy“. V podobnom melodickom duchu sa nesie aj ďalšia rada skladieb, ktoré akurát menia svoje tempo a vokalistov, čo dodáva albumu originalitu a akúsi rôznorodosť, ktorá nepôsobí rušivím dojmom. Veľmi výrazné black metalové črty má tretia skladba. "Jak otec pravil, já vydal se do kláštera" a to predovšetkým v polohách prvej gitary. To sa síce snaží naznačiť aj štvrtá skladba „Kdosi je u závor, klepání jsem jakés vnímal“, tá však v gitarových častiach prejde do speed metalovej podoby a to nielen nástrojmi, ale vynikajúcimi vokálmi Zdeňka Černého z legendárnej kapely Titanic. "...nákličené, ve hvozdu sušeno tak..." – Tak táto pasáž ma úplne rozsekala, to čo nasleduje v podaní Zdeňka Černého je proste majstrovské umenie starej metalovej školy. Predposledná pieseň albumu „Dlouhou dobou a po právu ja mistrem várečným měl být“, je po vokálnej stránke obsadená až trojicou spevákov. Z úvodných slov v akustickom úvode „...pane nedelám to pro slávu, odpusť a dej mé duše klid...“ znovu spoznávame Morbivoda. Ďalšími vokalistami sú Pačess a Khaablus, o ktorom pravdupovediac som nemal ani tušenia. Každopádne to neznie vôbec na zahodenie, pretože gitarové riffy majú nápad, spád a aj dopad na poslucháča. Album ukončuje skladba "Černý šat oblékám, v klášteře vystírám". Taktiež uvedená akustickými gitarami (aby to všetko malo trošku stredoveký nádych). Skutočne epická skladba, ktorá potvrdzuje veľkú inšpiráciu v starej škole, kde môžeme počuť aj odkazy na Bathory, kde klávesy spolu s gitarami majú skutočne pôsobivú atmosféru. V istých pasážach je to v podstate taká hitovečka, ktorá má ľudí rozhýbať, predovšetkým do mierne tanečného rytmu, no a v niektorých majestátny odkaz na zakladateľa pagan/viking metalu.
V závere by som už len v krátkosti dodal, že album je skutočne podarený, úprimný – nejedná sa o klasický ožran metal. Nie je to však ani originálne veledielo po hudobnej stránke, zato tematicky a textovo jasne dominuje nápad a originalita. Texty som po celkom náročnom študovaní nakoniec dočítal a to je asi tak jediný mínus toho celého. CD Trapisa však nebude akousi hitovou peckou, ktorá vyeskaluje nejaký nový trend. Práve naopak, v akejsi tichosti si nájde svojich poslucháčov, pretože súčasná vlna black metalu a toho čo sa okolo nej točí je akosi hudobne úplne mimo. Každopádne si tento album určite zaslúži pozornosť, je to neortodoxná a odlschoolová záležitosť s výbornými hudobníkmi a dávkou autenticity.
Napísal: S.
Hodnotenie: Veľmi dobré
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára