Dnešná recenzia je
dvojnásobným exkurzom mimo obvyklých teritórií, v ktorých sa v Bese
pohybujeme. Žánrovým, pretože doom metal obvykle ponechávame bokom, a tiež
geografickým, pretože recenzia kapely z Mexika sa už síce na našich
stránkach objavila aj predtým, ale predsa to nie je typická udalosť.
Mexická metalová scéna
pre mňa nie je úplne neznáma, ale ak by som sa pustil do počítania kapiel,
ktoré z tejto krajiny poznám, tak by mi asi doteraz postačili prsty jednej
ruky. K black metalovým spolkom Avzhia a Xibalba Itzen, death metalovým The
Chasm, Cenotaph a Disgorge tak teraz pribudli doom metalisti Matalobos
s ich debutovým albumom, o ktorého vydanie sa postaral Concrete Records.
Prvé, čo udrie do uší,
je veľmi profesionálny zvuk, čistý, ale pritom vôbec nie plastický. Toto isto
nie je žiadna lokálna garážovka, o čom svedčia aj veľmi kompetentné
hudobnícke výkony. Je na albume niečo, čo by sa dalo označiť za špecificko mexické?
Ak sa človek trochu posnaží, tak v inštrumentálkových outrách
a intrách občas započuje nejaké latinskoamerické prvky. Ak by mi však
niekto pustil nejakú pasáž a ja by som mal hádať, asi by som skôr pôvod
kapely videl v Švédsku. Nie som žiadny veľký znalec doomu, ale ak by som
veľkú inšpiráciu albumu hľadal v staršej tvorbe Katatonie
a spriaznených October Tide, asi by som nebol príliš mimo.
Matalobos teda
produkujú skôr melodickejšiu odnož doomu, do ktorej občas ešte pridávajú niečo
zo švédskeho melodeathu s harmonizovanými gitarovými linkami (ako napríklad
Dark Tranquility). Piesne sa aj vďaka tomu vedia na doom celkom pekne rozbehnúť
ako záver asi najdoomovejšej a najpomalšej tretej skladby Macabre. Takáto
dynamika, kde sa medzi všeobecne pomalšími tempami, objaví niečo rýchlejšie, je
pre mňa osobne príjemná. Ako som už vyššie naznačil skladby dosť často otvárajú
alebo uzatvárajú inštrumentálkové pasáže. Štvrtá skladba Shiver je celá
postavená na čistých gitarách, ktorým podmaz tvorí violončelo alebo podobný
nástroj. V iných častiach albumu sa potom mihnú aj klávesové podmazy. Vokál
je skôr taký bežný deathmetalový, občas sa mihne aj čistý spev, ktorý by som
označil ako priemerný. Jeho zaradenie možno nebolo úplne najlepším nápadom.
Front zobrazuje
polorozpadnutú ľudskú tvár. Mexická fascinácia smrťou vo všetkých jej podobách
(ako napríklad Santa Muerte) pre mňa nie je nijakou novinkou. Osobne však
digitálne artworky nemusím a ten z Arte Macabre mi teda nepripadá ani
nejako zvlášť dobrý, ani originálny. Občas si pustím hudbu, keď ma osloví
grafika albumu, a v tomto prípade by som si album sotva sám
dobrovoľne vybral, pretože vyzerá ako z výpredajového koša každého prvého
death metalového vydavateľstva. Vnútro s perokresbami, znova
s motívmi smrti, na mňa pôsobí lepšie. Skoro som napísal pozitívnejšie,
ale to sa nehodí ani ku grafike, ani k textom, ktoré sú primerané tomuto
štýlu, teda depresívne, venované smrti, nechuti k životu, sebapohŕdaniu,
strachu, a tak podobne. Taký štýlový štandard bez zvláštnej hĺbky, ktorému
sa radšej nebudem ďalej venovať.
Poďme sa teda na záver
pustiť do zúčtovania. Matalobos vytvorili album s výborným zvukom
i hráčskymi výkonmi a zmysluplnou štruktúrou piesní, ktorá síce nie je
nijako náročná, ale hudba vďaka nej plynie logicky bez nejakých záhrdeľov.
Schopnosť pohrať sa s dynamikou beriem tiež ako pozitívum. Na druhej
strane ma grafika ani textová náplň príliš nepresvedčili, sú to skôr vedľajšie
veci, ale aj tie tvoria dojem albumu. Navyše a čo je najpodstatnejšie,
chýbajú mi aj v hudbe nejaké zásadné momenty, ktoré by jej dali punc niečoho
výnimočného. Aby som si vypožičal niečo zo slovníka jedného z besáckych
kolegov – „žánrové štandardy sú splnené“ a sú splnené s prehľadom,
ale chýba tu niečo, čo by hudbu potiahlo ďalej. Takto album hodnotím ako
nadpriemer a odporúčam ho hlavne fanúšikom melodickejšieho doomu či death
doomu a konkrétne kapiel, ktoré som spomenul vyššie. Neviem či má
potenciál osloviť aj niekoho ďalšieho, ale veď, keď máte trochu času, pustite
si kapelu na Youtube, hádam tam nájdete niečo, čo tento recenzent nájsť
nedokázal.
Hodnotenie: Nadpriemer
Napísal: N. K.H.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára