Bulharská metalová scéna v tunajších krajoch nie je príliš známa a ja sám som doteraz poznal jednu jedinú krajinu z tejto krajiny (Aryan Art). Vrani Volosa, v preklade „čierne vlasy“, teda zdvojnásobili povedomie o tamojšej hudobnej produkcii. Kapela pritom existuje od roku 2003 a odvtedy má na svedomí 2 plné albumy a jedno EP. Heresy, ktoré je druhým a zároveň najnovším počinom kapely, vyšlo v roku 2010 najprv pod hlavičkou Corvus records a ešte raz pod nemeckým Einheit Produktionen. V oboch prípadoch išlo od digipakové vydanie.
Po tom, čo sme urobili zadosť encyklopedickým vedomostiam, prišiel čas
pozrieť sa na hudobnú stránku veci. Album začína takým katatoniovským introm,
melódia sa nabaľuje, začne sa gradácia... a všetko skončí tak trochu
v stratene, keď by som čakal nejaký poriadny nápor energie, ako po
takýchto úvodoch zvykne servírovať napríklad Primordial. No nič, pokračujme teda ďalej
v hodnotení, veď album ponúka ešte ďalších deväť piesní a jeho
celková dĺžka presahuje hodinu.
V prvom
rade si myslím, že označenie pagan black metal na ponúkanú hudbu príliš nesedí.
Je to skôr pagan metal s prvkami doomu, blacku i heavy metalu
a rocku. Výnimku tvorí folková šestka All
to Ash, ktorej bluesové ladenie pripomína by skôr sedelo
k západoeurópskemu priestoru. Pieseň samotná je však vydarená a znova
spomeniem Primordial, teraz však porovnanie myslím ako pochvalu. Štýlovému
zaradeniu nahráva aj využitie výhradne čistého spevu. Ten podľa mňa tvorí
významnú zložku prejavu kapely, tak si k nemu niečo povedzme. Farba je
veľmi dobrá, ale spevák ho drží v jednej polohe a ani
s frázovaním sa nehrá toľko, čo by mohol. Vzhľadom na to, že sa spev
objavuje v postate po celý čas, tak by nejaké ozvláštnenia a hra
s emóciami poslucháča (znova Primordial) hudbe určite pomohli gradovať.
Škoda tejto nevyužitej šance. Piesne sú v angličtine s výnimkou
štvrtej „CлЪпъе“, ktorá je
v materinskej reči kapely.
Škoda aj preto, lebo piesne sú pomerne dlhé
a ich štruktúra je pomerne jednoduchá, dosť často v podstate základná
so strofou, mostom a refrénom. Piesne sa najčastejšie nesú
v stredných tempách. Je to presne taký ten hrdý, epicko ladený pagan
metal, ktorý však chválavšetkým bohom nesklzáva do nejakého dementného gýča. No
ok, posledná pieseň albumu "We are not
alone in our Universe" už aj trochu gýčová je. Celkovo však album ponúka
dobre počúvateľná hudbu, ktorá občas vďaka svojmu dôrazu na čistý vokál
a melodické refrény i občasné „gothic“ polohy vokálu pripomína to
(naj)lepšie z rádiového rocku. Osobne si však myslím, že by to chcelo
občas viac agresivity, viac variácie, trocha viac invencie, aby sa kapela mohla
nielen porovnávať s kapelami ako Primordial či novší Borknagar v zmysle
podobného štýlového smerovania, ale sa im aj vyrovnať.
Pred záverečným verdiktom sa ešte patrí vyzdvihnúť
veľmi slušné hráčske výkony a profesionálny zvuk nahrávky. Ten je
vyčistený, ale zároveň vôbec nie suchý či plastický, je dobre vyvážený, znie
prirodzene a rozhodne pridáva poslucháčskemu zážitku. Grafická stránka
digipaku je ok, ale nijako zvlášť výrazná.
Aby som to vyhodnotil, Heresy je solídna nahrávka
s dobrým zvukom a uchom pre melódiu. Na druhej strane na albume vidím
(teda počujem) aj spomínané nedostatky a podľa mňa pri ňom kapele ešte
čosi chýbalo do špičky subžánru. Heresy skôr osloví poslúchačov pagan metalu.
Tí ktorí budú na Heresy hľadať pagan black metal alebo akýkoľvek iný black
metal budú asi menej spokojní.
Kapelu bude možné už čoskoro počuť na najbližšom
pokračovaní Noci Besov. Moje hodnotenie si tak môžte overiť na vlastné uši
a aj osobne si myslím, že je to kapela, ktorá má potenciál pre živé
vystúpenia.
Hodnotenie: Veľmi dobré
Napísal: N. K.H.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára