piatok, 9. júna 2017

Ulvegr - Titahion: Kaos Manifest (2017)



Píše sa rok 2012 a ja recenzujem novinku od Ulvegr, album "Arctogaia". Chladný, pohanský mysticizmus a hudobná precíznosť ma posadila na zadok. Ako vždy Ukrajinci z Charkova vedia spraviť výborný black metal s mrazivou atmosférou, pohanskými textami a kvalitným zvukom. Táto recenzia je však nenávratne preč, nakoľko sa nachádzala na starom besáckom webe a ten pošiel do zabudnutia našou lajdáckou nečinnosťou. 

Aspoň takto sme si pripomenuli starú recenziu, ale teraz je rok 2017 a ukrajinská kapela Ulvegr priniesla novinku s názvom "Titahion: Kaos Manifest" vydanú pod labelom Ashen Dominion. Po piatich rokoch sa teda znovu dostávam k tejto kapele a pozrieme sa čo všetko za za ten čas zmenilo. Mimochodom som stihol vidieť túto kapelu aj live na Hell Fast Attack, kde boli výborní a v roku 2014 vydali ešte jeden album "The Call Of Glacial Emptiness". Všetky albumy doteraz vydali vždy rôzne labely a ani novinka nie je výnimkou, tá je vydaná pod ukrajinským vydavateľstvom Ashen Dominion.

Hneď prvá zmena, ktorú poslucháč zaregistruje je obal a celková grafika albumu, ktorá je ladená do "púštneho" štýlu sumerskej civilizácie. Oproti predchádzajúcim albumom je to dosť veľký kontrast nakoľko tie mali vždy atmosféru grafiky práve v tom chladnom a mrazivom pohanskom mysticizme, ktorý som spomínal pri albume "Arctogaia" (výnimkou nebol ani "The Call Of Glacial Emptiness"). Druhou zmenou sú texty, aj keď prvých troch albumoch sú názvy v angličtine/ruštine, samotné texty sú v ruštine. Album "Titahion: Kaos Manifest" prináša anglické texty. Už názvy skladieb hovoria o textovej náplni, ktorá sa dala vyčítať z obalu albumu. Tentokrát tu máme chaos, mezopotámsku mytológiu a samotné mystické bytosti H.P. Lovecrafta. Pri tej Mezopotámii som si hneď spomenul na ukrajinský projekt Blood Of Kingu, no a ten chaos je v novej vlne black metalu asi najviac preferovaná tematika.

Poďme však k hudbe, či aj tu došlo k zmene... Ulvegr pripravili takmer trištvrte hodiny nového materiálu, ktorý začína skladbou dunením rohov a hrdelným spevom pod názvom "Sol in Signo Sagittarii". Minútka a pol mystickej parády, po ktorej to pekne z ostra vpáli rýchle tempo skladby "Throne Amon The Void" ako sme zvyknutí z prechádzajúcich albumov. Nezameniteľné gitarové postupy a melodické riffy sú charakteristickým prvkom tohto zoskupenia a máme to v plnej paráde aj na novom albume. Vokálom bolo ubratého efektu oproti poslednej nahrávke. To sú prvé momenty, ktoré registrujem pri počúvaní albumu. Prítomné rytmické bubny počas niektorých pasáži druhej skladby a hrdelné vokály sa snažia navodiť atmosféru najstaršej civilizácie a môžem povedať, že sa to vcelku darí. Tretia skladba "Counteless Aeons in Transcendent Abyss" znovu začína rytmickým bubnovaním, hrdelným spevom a démonickým hlasom. Tu sa začína ospevovať chaotická postava z H.P. Lovecrafta, ktorá napriek tomu, že je fiktívna má svoju inšpiráciu v starovekom Egypte - Nyarlathotep!

Po vyše štyroch minútach poriadne temnej kváziambientnej skladbe prichádza znova klasický black metal "When Stars Will Turn To Ashes". Ulvegr si zachováva svoju hudobnú tvár i keď v malej miere cítiť istý posun a to najmä v atmosfére, ktorá korešponduje s tematikou albumu. Občas v pokriku cítiť energiu a inšpiráciu od kapiel ako Acherontas.

Darkness, Darkness! Remember!
Chaos, Chaos! Remember!
Death, Death! Remember!

"She Who Grants The Light" je znovu začína ambientnou vsuvkou, kde sa postupne pridávajú rôzne dychové nástroje a gitary. Skladba má typický ulvegrovský postup s príchuťou starovekej mytológie. Temná démonická bytosť "Lamashtu" sa tu snaží uškodiť matkám a ešte nenarodeným deťom. Temná dcéra boha Anu. tá čo prináša svetlo! Na vokáloch tu hosťuje Zhoth, spevák z kapely KZOHH. Musím uznať, že hudobne je Ulvegr stále na veľmi vysokej úrovni, hudba nenudí aj napriek zmene koncepcie. Nasleduje ďalšia ambientná časť "U-Tuk-Ku Lim-Nu", kde v nejakej invokácii či rituály znie pravdepodobne akkádština.


Nasleduje skladba "Manifestation Of Havok", kde rovnako počuť zmenu vokálov. O tie sa tiež postaral spevák KZOHH Zhoth a rovnako tu písal aj text. Skladba je v rýchlom a melodickom tempe typickým pre Ulvegr, no chýba jej čosi čo dodávalo silu a energiu tým predchádzajúcim. Ďalšia skladba "Bloodcult. Initiation" sa po pomalom klávesovom úvode pretaví do black metalovej inštštrumentálnej podoby v strednom tempe. Je to dosť netypická skladba v podaní tejto kapely, atmosféra graduje v závere a prechádza tak do vyvrcholenia v poslednej skladbe "Black Light Of Dying Sun", čo je zase raz typický postup Ulvegr ako ich poznáme. Svižné a rýchle riffy tvorené viacerými melódiami spolu blast beatmi. Aj vokály tu pripomínajú asi najviac starú tvorbu, predovšetkým tie vysoké výkriky.

Čo napísať v závere tejto obsiahlej recenzie? Aj napriek zmene v tematike albumu, ktorá priniesla akýsi sek po troch albumoch, ktoré boli venované viac severskej koncepcii je album vysoko hodnotený. Kapela si zachovala svoju hudobnú tvár aj keď som zo začiatku čakal, že to bude nejaká snaha o kopírovanie novej vlny chaos-gnosticko a anticosmic black metalu, čo sa však našťastie nekonalo. Album Titahion: Kaos Manifest má výbornú atmosféru podporenú ambientnými prvkami výbornou gitarovou hrou Helga a hosťa Astargha.

Hodnotenie: Výborné


Napísal: S.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára