štvrtok 23. novembra 2017

Volkolak - Ice Hike and Tales of the Old Wolf (2016)



K recenzii na novinku od Volkolaku pristupujem ešte s ozvenou ich posledného albumu „Sginuť“, ktorý síce vyšiel už pred piatimi rokmi, no kedykoľvek si na neho spomeniem melódie prichádzajú samé od seba. A kto nepozná Volkolak? Tak ten robí chybu, pretože táto spevavá ruská partia z ďalekých ruských plání zatiaľ nevydala zlú nahrávku a pre fanúšikov akustického folku je to povinná jazda. Zatiaľ posledný počin Volkolaku vychádza v roku 2016 pod francúzskym labelom Crush The Desert a ja držím v ruke jeho Európsku verziu s názvom „Ice Hike and Tales of the Old Wolf“.

Pre tých, ktorým je táto kapela neznáma tak uvediem fakt, že hrajú akustickú folkovú hudbu, ktorá je založená na gitarách – presnejšie mandolíne a ľudových nástrojoch typických pre východoeurópsku kultúru. Tu však treba poznamenať, že ak by ste čakali kapely v štýle Forndom alebo Wardruna, tak ste na nesprávnej adrese. Tým nechcem vyjadriť negatívny postoj k týmto kapelám, len ich aj v rámci žánru odlíšiť. Volkolak hrá hudbu pretkanú veselými melódiami s heroickými textami, ktoré odkazujú predovšetkým na pohanstvo a historické udalosti starej Rusi.

Prejdime teda k novinke, ktorú som s nedočkavosťou pustil do prehrávača... nuž a zisťujem, že je to presne ten istý Volkolak, ktorý som asi pred desiatimi rokmi začal počúvať, keď som objavil album "Slava Jarile!" Akustická folková tancovačka s veľmi špecifickými spevmi, ktoré v niektorých pasážach môžu trpieť na rozsah spevákovho hlasu, no v tomto štýle vám to absolútne nevadí. Tak ako väčšina albumov Volkolaku je aj novinka poriadne energická a využíva niekoľko rôznych druhov bubnov (od klasickej zostavy metalovej kapely až po tradičné perkusie), drumbľu, mandolínu a flautu – takže Volkolak sa v podstate nijako nezmenil. Akú zmenu či posun by sme však chceli od tejto kapely? K heroizmu a historicko-romantickým textom by sme očakávali asi ťažko niečo iné. Piesne Volkolaku pôsobia a znejú vojensky, nečudo pri piesňach ako „Varjažskaja pochodnaja“ alebo „Ragnarok“. Skladby majú podobný rytmus a melódie sa občas vedomky-nevedomky opakujú. Ako sme už boli zvyknutí na predošlé nahrávky Volkolaku, aj na tomto albume sa nachádzajú pomalšie – baladické skladby ako napríklad „Lebedi belye, vorony černye“. Jednoznačnou hitovkou albumu je hymnická skladba „Zimnej pochod“, kde sa naplno presadí potenciál hlasu vokalistu Wolfa. V podstate titulná skladba je akousi značkou Volkolaku, pretože väčšinou ich najchytlavejšie skladby mávajú rovnomenné názvy s albumom.



Písať siahodlhé texty o jednoduchej a úprimnej hudbe Volkolaku by bolo asi kontraproduktívne. Novinka „Ledjanoj pochod i Skazki starogo volka" je ďalším príjemným spestrením diskografie Volkolaku a poriadnej dávky „slavic folku“. Fanúšikom tohto žánru jednoznačne odporúčam, zaspievate si určite s nimi (škoda, že texty nie sú vnútry bookletu“.

„Mnogi z Varjagov smertušku našol!“

Hodnotenie: Veľmi dobré / 8


Napísal: S.

English overview:

"Ice Hike and Tales of the Old Wolf", album of russian acoustic neofolk band Volkolak was released last year by french label Crush The Desert. For people who are aquintanced with their music, it will be nothing surprising – it is typical Volkolak – catchy, melodic folk stuff with historical thematics in lyrics. Composition is based on main melodies done by mandoline guitar and blockflute and specific voice of singer Wolf. Album itself is nice continue of discography of Volkolak´s folk songs. Some melodies are pretty known from older albums, but in folk music it is nothing surprising. For fans of neofolk music and slavic paganism thematics this is very recommended album.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára