nedeľa, 8. novembra 2015

Gjallarhorn/Євген Ветрук - Спадщина (split 2013)


Eastside je dá sa povedať už kultový poľský label, ktorý sa špecializuje na pagan black metal a pagan folk metal. S kľudným svedomím môžem povedať, že vyslovený brak či podpriemer Eastside ešte nevydal. Aj ďalšie CD, konkrétne split Gjallarhorn/Evgen Vetruk, ktoré som nedávno kúpil za pár drobných je prísľubom kvalitnej hudby.
Poďme sa teraz pozrieť o čom vlastne hovorím, pretože kapiel s názvom Gjallarhorn existuje niekoľko a ja držím v rukách práve ten ukrajinský. Kto je však Evgen Vetruk som nemal ani poňatia. Po kratšom hľadaní sa dozvedám, že Evgen Vetruk je hudobník, ktorý sa venuje tradičným ukrajinským skladbám z kozáckej éry a taktiež historickej rekonštrukcii. Obal albumu je štylizovaný do historického obdobia Kozákov, a vo vnútri bookletu nachádzajú fotografie zo spomínaných rekonštrukcií a tradičné ukrajinské texty.
Toľko k opisu nehudobnej koncepcii tohto splitu. Po spustení CD zistujem, že skladby sa od obidvoch interpretov striedajú a ako prvý začína Evgen Vetruk. Skutočne príjemne znejúca skladba v tradičnom ukrajinskom duchu so skutočne podmanivými tónmi tamojšej špecifickej kultúry. Skladby Evgena Vetruka sú hrané na tradičnom ukrajinskom nástroji „bandura“. Bandura je strunový nástroj, ktorý mal spočiatku 6-12 strún, no v dvadsiatom storočí sa rozšíril na 31. Lutnové nástroje sa na ukrajinskom území spomínajú už okolo 6. Storočia. Toľko krátka historická vskuvka. Texty Evgena sa samozrejme viažu ku Kozákom a taktiež hosťuje aj na skladbách Gjallarhornu.

„Ах, Україненько, бідна годиненько тепер твоя,
Згинули козаки, добриї юнаки, ах, кров моя.“

Hudobná časť Gjallarhornu je veľmi typický pagan metal s black metalovým feelingom, popripade môžeme rovno povedať pagan/black metal. I keď úvodné skladby ako Бугай či Гей, та то ж не грім в степу гуркотає znejú viac melodicky s prvkami folk-rockových vyhrávok. Vokál je poriadny havraní škrek, ktorý skutočne sedí do tohto štýlu a celej kompozície hudby. Melódie sú veľmi chytľavé a umne poskladané, sú dobre zapamätateľné no nie vtieravé. Keď bola reč o tradičných melódiách, tak práve skladba Наливаймо, браття, кришталеві чаші je skutočne obohatená o nosnú ľudovú melódiu, ktorá sa tiahne celou skladbou a gitarovo tak vyniká ponad celú kompozíciu, ktorá je už len veľmi dobre spraveným doprovodom.
Musím povedať, že aj okrem legendárneho mesta Charkiv sa na Ukrajine dajú nájsť veľmi zaujímavé kapely, ktoré si človek obľúbi. Gjallarhorn na tomto splite pôsobí veľmi sympaticky a nápad tradičných vsuviek v podaní Evgena Vetruka je jednoducho vynikajúci a originálny.

Hodnotenie: Výborné!


Napísal: S

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára