Concubia Nocte a Aeon Winds
patria bezosporu medzi to najznámejšie a najlepšie z domáceho
undergroundu. Ich spoločné splitko vydané poľským Eastside Records
v spolupráci so švajčiarskym vydavateľstvom Asgard Hass preto nemohlo
uniknúť našej pozornosti. Pozrime sa teda bez ďalších zbytočných okolkov, čo
nám kapely naservírovali.
Svoj arzenál ako prvý vybalia
Aeon Winds v podobe inštrumentálnej Echoes of the Battle. Skladba sa nesie
skôr v epickej a atmosférickej rovine, čo podporujú využité čisté
gitary, klávesy a chorálové spevy. Pekné rozvíjanie ústredného motívu
v jednej z najlepších inštrumentáliek AW. Zo snenia nás prebudí hneď
nasledujúca skladba s titulom The Path of Devouring Flames. Tá je
podstatne agresívnejšia a naznačuje pokračovanie kapely v smerovaní,
ktoré naznačilo splitko s Trollom. Hlavné slovo v nej majú gitary,
klávesy hrajú skôr podpornú rolu. Zvuk nástrojov je kvalitný, dobre vyvážený,
len snáď vokály sa v mixe trochu stratili. Skladba podobne ako úvodná
inštrumentálka má dobrú gradáciu so zaujímavým finišom. A po ňom sa
ocitáme znova úplne inde. In Times of Old je ambientno-neofolková skladba
šmrncnutá foklórom, ktorá končí motívom zo známej ľudovej piesne „Na Kráľovej
holi“. Aby žánrových skokov nebolo dosť, záverom príspevku Aeon Winds je cover
Inno a Satana od nejakej nórskej kapely. Oproti originálu skladba začína
klávesovým introm a má možno trochu atmosférickejší náboj.
Ako zhrnúť počínanie prvej
z kapiel? Každá skladba má čosi do seba, nápady nechýbajú, zvukovo je
všetko, ako má byť. Istým nedostatkom je už naznačený náhodný výber skladieb.
Viem, že na splitká sa dáva rôzny materiál, niekedy naznačujúci budúce
smerovanie, inokedy rôzne žánrové odklony a experimenty. Aeon Winds však
tentokrát povyťahovali z klobúka štyri skladby, ktoré mohli pochádzať aj
od štyroch rôznych kapiel (ok, pochádzajú s coverom od dvoch), a tak
je tu eklekticizmu trochu veľa na pomerne malú plochu.
Splitko pokračuje pagan metalovou
úderkou Concubia Nocte. Prvou skladbou je ambientný Tok poskytnutý Nekrosom
z Misty Forest, na ktorého vydaní sa skladba už skoršie objavili.
A nie až tak dávno sa objavili na limitovanom EP aj piesne Vlčou krvou
a Večná vôľa, ktoré sú prerábkami staršieho materiálu kapely. Obe skladby
sú našľapané a trochu pripomínajú Hate Forest. Vlčou krvou je viac
melodická a trochu ladená do pagan blacku, Močiare sú temnejšie
a zlovestnejšie. Ako tretie skladba od Concubie prichádza prvá (a zároveň
posledná) nová vec – Večná vôľa. Oproti prerábkam starších skladieb je
štruktúrovanejšia, s prepracovanejšou dynamikou. Pieseň je však stále
podstatne agresívnejšia ako folkblackový materiál zo zatiaľ jediného albumového
materiálu kapely. Za vyzdvihnutie stojí výborné vygradovanie Večnej vôle
s vhodne využitými klávesami. Splitko končí prerábkou kapely Karpathia,
kde si členovia oboch kapiel kedysi zahrali. S posledným lúčom slnka znie
zvukovo podstatne lepšie a vyrovnanejšie ako originál a poslucháč si
môže predstaviť, ako mohol album Karpathie znieť, ak by znel dobre...
Čo teda povedať o materiáli od
Concubie? Zvuk a hráčske schopnosti treba hodnotiť len a len
pozitívne. Ani na samotných skladbách nemožno nájsť nejaké jednoznačné
negatíva. Predovšetkým Večná vôľa predstavuje možné smerovanie kapely
v budúcnosti a ukazuje jednoznačný skladateľský posun. Škoda len, že
nám po pomerne dlhej pauze (osem rokov od vydania debutového a zatiaľ
jediného albumu) CN nenaservírovali viac nového materiálu, keďže štyri
z piatich skladieb sme už mohli počuť v minulosti.
Ako teda materiál zhrnúť ako
celok? Obe kapely jednoznačne ukázali, že ich miesto na domácej scéne nie je
náhodné a ukázali niečo zo svojho umenia. Jednoznačne však konštatujem, že
mohli ukázať aj oveľa viac a splitko ako také mohlo byť oveľa zásadnejším
vydaním, ako je tomu teraz. Záverečný verdikt zodpovedá tomuto názoru.
Napísal: D.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára