Poprad predstavuje na
mape black metalových koncertov exotickú destináciu. Zvedavosť na stav miestnej
scény a zároveň veselá dramaturgia, ktorá skĺbila zabehnuté mená Algor,
Malokarpatan s nováčikmi z Machina Baphometa a Zhor, nás vyhnali
na cestu. Už prechod Čertovicou v najhustejšej hmle za posledných
200 000 tisíc rokov za zavýjania Koronasovej vlčej hlavy bol black metal
jak sviňa, a tak sme správne naladení vyskákali pred Rockovou Fabrikou,
kde o pol siedmej zmätene pobehoval akurát tak organizátor.
Až po 20tej sa na pódiu
usalašila trojica zo Zhoru
a spustili svoj black metal, ktorý sa dnes už na Slovensku príliš nenosí.
Agresívne, no epické a melodické piesne striedali tie baladickejšie, ktoré však boli stále príjemne
nasraté. Veci určite neuškodilo, že spevákogitarista Tvor si dral hrdlo na
maximum a čo chvíľa z neho vypadlo nejaké to extrémne vrešťanie. Aby
som tento vágny popis trochu spresnil - vy, ktorí stále zaspávate so Slavigromáckym
CD Návrat slovanskej nenávisti pod vankúšom, mali by ste skúsiť aj debut
Zhor pomenovaný, že „Zrod“ a(zrejme) nebudete sklamaní. Po druhej skladbe sa
práve táto nahrávka krstila. Nejaký chlapík dostal do ruky borovičku
a kazetu, že reku už bude vedieť, čo s tým robiť. Nevedel – až po
piatich minútach ho napadlo nešťastnú kazetku popolievať. Koniferka kolovala
baviacim sa publikom. Za zmienku stojí aj výkon
bubeníka Vreda, ktorý sa (vraj) svojmu nástroju venuje zhruba rok.
A bolo to aj vidieť. Žiadne technické finesy sa nekonali a chlap do
nebohých bicích mlátil barbarskou silou. Už po prvej piesni, vyzeral že je pred
srdcovou príhodou, a keďže sa potil jak vojak v Tobruku, paličky mu
každú chvíľu vyleteli z rúk. Tento jeho „štýl“ sa však k muzike Zhoru
hodil a v konečnom dôsledku len podčiarkol uvoľnený dojem
z vystúpenia.Bodkou na záver bol duet Porenuťáka a MorHa –
„mládencov“ bez ktorých by v sobotu nebolo čo krstiť. S kapelou si
odspievali, že: v každom z nich
je borovička a satan bol tam s nimi a bol tam vítaný
a ja som sa pristihol s debilným úsmevom na tvári. Zhor - veľmi
príjemné prekvapenie.
S Machinou Baphometa sa všetka uvoľnenosť
vytratila. Na pódiu sa zjavila veľká plechová opacha, rohatá kozlia hlava
a panenka Mária v obkľúčení čiernych sviečok. Vedľa nich stál „krvou“
zakydaný spevákogitarista a
hromotĺk Sakchuras s charakteristickým pentagramom namaľúvaným cez čelo.
Dopĺňal ho Bes, ktorý basoval už v Zhore. Ten stihol prezliecť svoje
alko-párty tričko za niečo kvltovejšie, hodil čierno-bielu maľovku na ksicht
a zrazu tam stál ako Abbathov mladší brat. Za bicími sedel Azazel, aka
Robo z Inferu, a každý kto ho už niekedy videl hrať vedel, že nás
čaká zaujímavé divadlo. Hudba Mašiny bola omnoho komplexnejšia, inštrumentálne
náročnejšia než tá Zhorácka, a v úvodných skladbách som sa neraz stratil.
Hrali sa nejaké nové veci - zachytil som
názov Chaos Star, čosi z prvého EP On
the Ruins of Empires (titulná skladba a Black Hole) a pre potešenie pamätníkov sa Baphomeťáci vrátili
aj k svojej predchádzajúcej inkarnácii: projektu Mesačný tieň. No priznám
sa, že ma toto vystúpenie práve dvakrát neohúrilo. Návrat k starším veciam
síce priniesol do hudby viac melodiky, no s pribúdajúcim časom Sakchuras
pôsobil nejak rozklepane a postupne mu odchádzal vokál. Jeho neustále
chripenie nebolo príliš blahodárne pre moje sluchovody a pripomínalo
paródiu na hlasový prejav Dagona z Inquisition (ktorý môže byť za paródiu
považovaný už sám o sebe). Viacero ľudí, ktorí videli Mašinu v akcii
na skúškach, sa zaprisahávalo, že to takto znieť nemalo a zrejme šlo
o kombináciu nervozity a zlého zvuku na pódiu (inak zvuk v klube bol
celý večer výborný!). Neviem. Moje pindy sú však zbytočné, keďže väčšina
osadenstva si vystúpenie užila.
Naozaj neviem čo
napísať k Algoru, ktorých je
ťažšie nevidieť, než vidieť. Úder
pohanského hnevu a Hierofánia už
takmer zľudoveli, no osobne ma nenadchla ani jedna položka v ich
diskografii. Keď Algor v Poprade zahral na melancholickú
nôtu, páriky v temnotách sa na seba ešte viac nalepili, keď zajebali jednu
z agresívnejších pasáží, v kotli (či skôr kotlíku) pod pódiom sa išli
všetci zbesnieť. Rutinérsky, s obrovským prehľadom a pokojom zahraný
set, vystavaný na oboch hlavných nahrávkach, ktorému naozaj niet veľmi čo
vyčítať (ak máte radi produkciu tejto kapely). Bonusom na záver bol cover GG
Allina "Bite it You Scum" a na
šmykľavej podlahe Rock Fabric sa po chvíli vytvorila neprehľadná hromada
ľudských končatín. Dekadencia ako má byť.
Z nepochopiteľných
dôvodov ostal klub pred vystúpením Malokarpatana
poloprázdny. A to bola veľká chyba všetkých odíduvších! Niečo tak bizarné,
ako to čo vybehlo na pódium sa často nevidí. Guľatí, hranatý a „slovenský
Nocturno Culto“ Temnohor sú naozaj nevšednou partičkou. Zatiaľ som s nimi
mal tú česť len raz v rámci spoločného vystúpenia s Kringou, kde ma
však asi v polovici setu prestali baviť. Na albume bola zaujímavá celková vinársko
legendická tematika, no hudobne ma to vôbec nebralo (narozdiel od posledného
Remmirathu!) Pod Tatrami ich drevne, staroškolsky poňatý black metal nadobudol
úplne novú dimenziu. Bez (prehnanej) haldy reverbu a s parádnym zvukom sa
na nás vyvalila tona nápadov, pri niektorých sólach som si dokonca spomenul na
amerických Negative Plane, čo je možno zase len odraz mojej jebnutosti, ale
berme to ako poklonu kapele. Samostatnou kapitolou je Temnohor, ktorý
nielenže produkoval úžasné pazvuky
a popevky, no vo svojom vínnom náleve rozhadzoval charizmu po celom klube.
S obratnosťou leňochoda sa tmolil po pódiu, hľadajúc najbližšiu fľašu,
hrozil, čupel, rukami mával... slová sú zbytočné, treba vidieť. Ak som doteraz
nechápal popularitu bratislavského projektu, po sobote už musím Malokarpatanovi
len aplaudovať v stoji!
Tak a to je
všetko, v Poprade sa z hudby nezrodila tragédia, ale jeden podarený koncert!
Hádam sa tam niekedy stretneme znova!
Napísal: Neplex „pilník“ hulihan
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára