Štvrtok
23. 2. bol pre mňa dlho očakávaným večerom. Môžeme v pokoji priznať, že
v Banskej Bystrici sa organizuje pomerne dosť koncertov, aj čo sa týka
black metalu, či extrémneho metalu vo všeobecnosti, ale moja vyberavosť si
kladie za výsledok, že ma veľa akcií za srdce nechytí. Z času na čas sa však
objaví nejaký koncert, na ktorý viem, že pôjdem, nech sa deje čokoľvek.
Infection Act 2017 bol jedným z nich.
Aby
som sa vyjadril k tomu, že to bol štvrtok: nuž, čo sa dá robiť, je to
turné, organizátor si nenavyberá, ale čo sa mňa týka, tak tu napíšem zrejme
celkom nepopulárny názor a to: čím menej ľudí tým lepšie. Samozrejme,
platí to len pre mňa, ako návštevníka, je úplne pochopiteľné, že ako
organizátor, tak aj kapela chce vidieť dav, ale mne tých niečo-cez 50 ľudí na
koncerte stačilo, aby som nemal dojem, že to tam zíva prázdnotou a zároveň
si vedel kúpiť pivo na bare bez toho, aby som musel polhodinu bojovať
o prestíž v poradovníku. To, že koncerty počas týždňa mi ako
študentovi vôbec nevedia, ani netreba spomínať.
Koncert
mal začať oficiálne o 19:00, tak som teda prezieravo prišiel približne
19:30. Ukázalo sa, že aj to bolo priskoro, nakoľko sa vstupné začalo vyberať až
po nejakom čase, čo som sa už pohyboval po klube, ale čo, s týmto sa ráta.
Rawcvlt:
Približne
o deviatej začala hrať prvá kapela – Rawcvlt. Toto slovenské zoskupenie zo
Senice som videl hrať už niekoľkokrát, tentokrát to však bolo so zmenou na
vokáloch, ktoré zaujal pre tento koncert Neplex z Porenutu. Pódium bolo
vyzdobené sviečkami a rohatou lebkou v strede... klasika. Myslím si,
že slovo „klasika“ vystihuje Rawcvlt pomerne trefne. Nejedná sa totiž
o kapelu, ktorá by chcela zaujať originalitou, či akousi nekonvenčnosťou.
Ako názov napovedá, je to surový, väčšinou v rýchlom tempe sa nesúci black
metal bez nejakých prvkov, ktoré by stáli za vypichnutie. Na pódiu to ale
vyzeralo dobre, chalani boli trochu pomaľovaní, mali kapucne a šatky,
imidž hodnotím pozitívne... Čo sa nazvučenia týka, taktiež si myslím, že všetko
bolo v poriadku, hoci kamarát sa vyjadroval, že mal pocit, že gitary
trochu zanikali v celkovom mixe. Neviem, mne nič nevadilo, ale nepopieram,
že to mohla byť realita, ktorej som len nevenoval pozornosť.
Musím
však povedať, že Rawcvlt ma neoslovil ani tentokrát, ale aby som bol korektný,
tak za to kapela nemôže. Majú iné cieľové subjekty, na ktoré svoju hudbu
zameriavajú a tým sa podľa mňa to vystúpenie páčilo, malo to všetko čo to
mať malo, mňa však viac ohúri atmosféra vytvorená niečím iným, ako len surovým
zvukom a celkovo agresívnym výstupom, či hudbou. To sú však len osobné
preferencie a aby som to uzavrel, Rawcvlt nesklamali a splnili to, čo
sa od nich očakávalo.
Mallephyr:
Odhadom tak 666 kilometrov musela merať trojica z českých Rokycian do banskobystrického Tartarosu, aby zahrala pre hŕstku fanatikov, ktorí sa rozhodli stráviť štvrtkový večer hrozením pod pódiom. To už samo o sebe je výkon hodný ocenenia, ale zďaleka sem MALLEPHYR neprišli robiť len štatistov, alebo byť do počtu k ukrajinským rozsievačom moru KZOHH.
Trojica, dnes bez basáka, sa dlho so zvučením a prípravou nesrala - dokonca si nedopatrením nechala za sebou plachtu predošlej kapely. Trošku rušivé, ale nič, z čoho by sme išli plakať a rozhodne nič, čo by nám nejak pokazilo dojem z nasledujúcej blasfemickej jazdy. Takto výborne prevedený, černotou nasiaknutý death metal, alebo ak chcete, smrťou prehnitý black metal, musel zarezonovať snáď úplne v každom z prítomných.
Neustály útok a tlak od pódia, paľba bicích v tých správnych tempách a sofistikované riffy, ktoré si dvojica gitaristov servírovala s úplnou profesorskou ľahkosťou. Nie raz bolo cítiť vplyv nórskych rarachov 1349, najmä kvôli rukopisným sekačkám a rezavým riffom. Niekedy sa vynorila aj dnes všadeprítomná disharmonickosť prítomná najmä v pomalších pasážach. Chválim kompozície, prikyvujem hráčskemu umu a prevedeniu, oceňujem pestrosť skladieb a dobre sa pozerá na to, ako si kapela hranie užíva.
Z reprákov sa dymí, všade cítiť smrad síry a zo zvukovodov tečú prítomným potoky krvi, až zrazu precitnem a uvedomím si, že kapela práve dohrala svoju poslednú pieseň. Ubehlo to rýchlo. Za mňa najlepšie vystúpenie večera. Zapíš si to niekam - MA-LLE-PHYR – ešte o nich budeš veľa počuť. A ja si k ich menu píšem aj veľký výkričník.
KZOHH:
Niečo
po jedenástej prišlo to, na čo sme všetci čakali (alebo aspoň ja). Aby som bol
úplne úprimný, tak ten dôvod, prečo som v úvode celú túto akciu tak
ospevoval, nie je nijaký iný ako samotný ukrajinský KZOHH, ktorý som chcel
vidieť naživo už dávno. Okrem toho, že KZOHH hrá presne takú hudbu, ktorá pre
mňa naživo pôsobí ako najväčší zážitok, tak sa nehanbia pracovať aj so show...
jednoducho všetko nasvedčovalo tomu, že by to malo byť skvelé vystúpenie.
Vedel
som čo očakávať, nejaké live-ká som si pozrel aj na internete a vzhľadom
k tomu, ako dramaticky zmenili lyrickú tématiku a aj hudobný štýl po
prvom albume IAOLTDOTAD tak som
vedel, že z toho albumu sa hrať nebude nič. V podstate aj ich imidž
na stagei a vôbec celá show je prispôsobená tématike druhého, či tretieho
albumu, takže by to bolo celkovo mimo kontext.
Keď
sa na pódiu zjavili dotrhané mátohy, zavialo kadidlo a zazneli prvé
tóny „Alousia et Pestilentia Ignearia“ tak som zacítil pocity detskej radosti.
Z vokálov priam mrazilo, tie znejú naživo ešte šialenejšie ako na
nahrávkach a veľmi oceňujem, že z celkovej hudby nevypustili nič,
žiaden sample. Všetko, čo je na nahrávke, je aj na stagei, počnúc
s klávesami, zvukmi, niekoľkými dodatočnými stopami vokálov... naozaj
všetko. Schválne som hľadal niečo, čo robia inak naživo, ako na nahrávke, no na
nič som neprišiel. Človek by niekedy aj pochyboval, či spevák nespieva na
playback, vzhľadom k tomu množstvu hlasových stôp, ktoré sa
v piesňach prelínajú a pochopiteľne nie sú možné odspievať naraz.
Nenapadne ma nijaký príklad kapely, čo by toto robila rovnako dobre.
Čo
sa samotnej show týka, opäť ich musím vychváliť. Spevák sa váľa po zemi, hrá si
svoju rolu dynamicky, zatiaľ čo gitaristi a basák sú presným opakom –
absolútne statickí. Stoja ako sochy, hýbu iba rukami na nástroji
a spočiatku to človeku príde zvláštne, ale zakrátko si uvedomí, že to
vyzerá super a je to tak naschvál. Kamarát sa sťažoval, že mu chýba trochu
viac výzdoby na pódiu, fakiel a celkovej show, ale s tým ja
nesúhlasím. Vzhľadom na menšie pódium v Tartarose a teda na ich
možnosti to bolo veľmi dobré. Kúpil som si tretí album Trilogy: Burn Out the Remains a tam je aj DVD koncertu. Keď
som si ho pozrel, boli tam fakle a množstvo iných vecí, celkovo to
vystúpenie bolo bohatšie na show, nakoľko im to priestor dovoľoval, takže možná
absencia rekvizít či dynamickosti predstavenia nepochybne vyplývala
z malého priestoru, ktorý každému z piatich hudobníkov dovoľoval len
minimum pohybu. Ale opäť opakujem, mne sa ich show páčila. Veľmi oceňujem aj
také prvky, ako napríklad, že počas intra piesne „Massebegravelser“ (čo sa
prekladá z nórčiny ako „Masové pohreby“), gitarista búchal o seba kovovými
kolíkmi (alebo čo to bolo) a spevák zvolával monotónne dookola jednu
frázu. Nerozumel som jej, ale vzhľadom na kontext som si domyslel, že to má asi
symbolizovať to, keď v 14. storočí počas morovej epidémie chodili po
uliciach zberači mŕtvych (doktori, kňazi alebo ktokoľvek to robil), zvonili
a volali na ľudí, nech vydajú mŕtvych, aby ich mohli spáliť a teda
zamedziť rozširovaniu epidémie. Ak som to pochopil správne, tak tú atmosféru aj
s tým ambientným introm „Massebegravelser“ v pozadí vychytali
dokonale.
Jedinou
chybou, ktorú však treba bezpodmienečne vytknúť, je dĺžka vystúpenia. Niečo
málo cez 40 minút aj s ambientným outrom je na headlinera zúfalo, ale
skutočne zúfalo málo. Zahrali iba 4 plnohodnotné (nie čisto ambientné) piesne
a hoci áno, boli to všetky plnohodnotné piesne z albumu Rye. Fleas. Chrismon. a prvý album
by z pohľadu kontextu a show bol od veci, ale prečo nezahrať niečo
z tretieho albumu? Ten má rovnakú atmosféru, zvuk a aj tématiku (s
tým rozdielom, že Trilogy: Burn Out the
Remains nie je zameraná LEN na mor, ale aj na španielsku chrípku) a celkovo
ten album nie je ani tak úplne novým albumom (nakoľko obsahuje iba 3 piesne
a potom DVD koncertu) ako skôr prolongáciou Rye. Fleas. Chrismon., takže s nejakou piesňou odtiaľ by nebol
absolútne nijaký problém. Tobôž, keď si všimneme, že nezahrali dokonca ani celý
Rye. Fleas. Chrismon. Vynechali intro
(čomu zas celkom nerozumiem, lebo na tom DVD koncertu intro „Pest kamen mit
Schiffen“ hrajú) a vynechali aj ambientnú „Un dreapeau noir sur l’eglise“, čo by som aj chápal, keby aspoň hodinu vyplnili
black metalom. V takomto krátkom vystúpení by ju kľudne zakomponovať
mohli, kvôli atmosfére. Je mi však
jasné, že krátka minutáž koncertu nebola len jednorázovou záležitosťou, pretože
aj to DVD ich koncertu dosahuje iba zúfalých 37 a pol minúty (!!!).
Celkovo
teda hodnotím vystúpenie KZOHH pozitívne, bol to skutočne zážitok, hoci krátky.
Jediná negatívna vec, ktorú som na tom celom vystúpení našiel, bola veľmi
jednoducho ovplyvniteľná - natiahnuť to vystúpenie aspoň na hodinu, čo by bolo
dosiahnuté pridaním jednej piesne z Trilogy:...
a intra vystúpenia. Možno aj vtedy by sa mi to zdalo prikrátke, ale mohli
by sme si povedať, že zahrali aspoň tú hodinu.
V konečnom
dôsledku akcia dopadla výborne, aj organizačne a zaobišla sa bez
konfliktov. Myslím, že každý si našiel niečo svoje a nikto nebol sklamaný,
vzhľadom na rôznorodosť vystúpení. Len tak ďalej, organizátor, keď potešíš aj
tých 50 ľudí, ktorí na ten koncert prídu, tak to stojí za to.
Napísal: B. & Vilozof
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára