nedeľa, 25. júna 2017

Raventale - Mémoires (kompilácia 2013)


Raventale pre mňa nie je nijaká novinka, jeho pôsobenie sledujem už od tretieho albumu, Mortal Aspirations z roku 2009, hoci v tom čase to bol iba undergroundový one-man projekt bez koncertov či dokonca facebookovej stránky. Od prvej piesne mi prirástol k srdcu a odvtedy ho radím do mojej „veľkej trojky“ najobľúbenejších kapiel/projektov. Dnes je jeho popularita podstatne vyššia, no stále nemôžeme hovoriť o nejakom veľkom, známom mene a tak tým, ktorí tento názov vidia prvýkrát, Raventale aspoň trochu priblížim.

Ukrajinský Raventale bol založený ako projekt Astarotha Merca v roku 2005, ktorý je veľmi produktívny a za ten čas vydal 7 štúdiových albumov, dve kompilácie a jeden singel popri jeho účasti v množstve ďalších projektov ako Chapter V:F10, alebo dark ambientový P’hevda Phenomenon, či kapiel ako napríklad Deferum Sacrum, alebo odnedávna Balfor. Žáner je skutočne ťažké definovať, ide o akúsi kombináciu atmosférického doom metalu a black metalu plného klávesov a atmosférických plôch v pozadí, pričom ani z jedného si to neberie priveľa. Astaroth Merc však Raventale označil ako „atmospheric blackened metal“ a to je asi najvýstižnejšie, takže ostaňme pri tom.

Mémoires rovnako nie je nič, čo by som počul iba nedávno, recenzujem to až teraz kvôli našej besáckej politike recenzií iba z originálov a k tomuto som sa, vskutku, dostal iba nedávno. Je to kompilácia desiatich piesní nahratých kompletne nanovo a jednej úplne novej, ktorú vydalo Satanath Records. Z pohľadu piesní sa na tejto nahrávke nachádza prakticky celý debutový album (bez jedného ambientného intermezza) a okrem nich sú tam dve piesne z druhého albumu, dve piesne z tretieho a jedna zo štvrtého (z roku 2010 podotýkam). Človek by si povedal, že Astaroth stratil inšpiráciu alebo vypĺňa rok prázdnoty v diskografii, keď prerába v podstate nové piesne, no... opak je pravdou.   

Tieto piesne nemajú iba iný zvuk, ale v mnohých prípadoch sú aj štrukturálne upravené. Kompilácie sú pre mňa zvyčajne zberateľské záležitosti a väčšinou celkovo nepotrebné, lebo moje skúsenosti so znovu nahratými piesňami, alebo remastermi sú také, že nikdy sa na originál ani len neťahajú a túto skúsenosť som mal aj s Raventaleom, nakoľko na štvrtom albume sa nachádza pieseň „Flames“, ktorá je prerábkou „Огнём кромсая небеса“ z prvého albumu a vôbec nie je potrebná (okrem teda na vyplnenie minutáže na aj tak celkovo krátkej nahrávke). Tá verzia je omnoho slabšia než originál, zatiaľ čo totožná pieseň – ale na Mémoires – je minimálne, zdôrazňujem minimálne, tak dobrá ako originál, dokonca vďaka tejto verzii som si vypestoval vzťah aj ku gitarovým sólam na konci, ktoré som dovtedy ani poriadne neregistroval. „Огнём кромсая небеса“ je mimochodom zrejme veľký Astarothov favorit, pretože sa dá nájsť v celej diskografii dokopy v štyroch verziách (ešte raz na kompilácií remasterov z roku 2016, kde taktiež nestojí za veľa). Mémoires nie je len opätovným prehrávaním starých piesní, je to vdýchnutie nových farieb a to ani zďaleka nie iba kvôli inému vokalistovi (vokály sa v konečnom dôsledku až tak zásadne nezmenili, nakoľko tento spevák má podobnú farbu growlu ako predchádzajúci vokalisti).

Ešte v roku 2011 som písal pre istý web recenziu na prvý album Raventale, v ktorej som ho veľmi vychválil a medzi jediné veci, čo sa mi nepáčia som zaradil jednak miestami zlievajúci sa zvuk nástrojov do jednej veľkej vlny zvuku (čo pre Mémoires už neplatí, lebo aj mastering je urobený omnoho lepšie a umožňuje poslúchačovi zachytiť detaily, ktoré nezachytil na origináloch) a zmienil som sa, že pieseň „Серой тоской пораскинулся лес“ je zbytočne príliš dlhá (skoro 14 minút a plná veľkého množstva opakovaní tých istých riffov a pasáží) a klávesy sú v nej tak nahlas, že sa poslucháč nesústredí na nič iné a vzhľadom k tomu, že ide o opakujúcich sa päť tónov nemôžeme hovoriť ani o nosnej melódii. Na Mémoires je skrátená o päť minút (!), hoci to som zistil až potom, čo som videl tracklist, čiže poslucháč nemá dojem, že odtiaľ bolo niečo odstránené, a presne tých päť tónov má zníženú hlasitosť tak, že iba pekne dopĺňajú atmosféru piesne – priam akoby Astaroth tú recenziu čítal. A to nie je ani zďaleka jediný príklad skladby, ktorá znie na tejto kompilácii lepšie ako vo svojom originále.

Nenájdeme tu ani jednu jedinú skladbu, pri ktorej si človek povie, že „toto je nudná verzia“, každá pieseň je minimálne zaujímavá a ak aj nie je celkovo lepšia, tak má minimálne lepší zvuk a mastering ako jej originál. Ako som sa už vyššie zmienil, Raventale má sedem plných albumov a tak si je z čoho vybrať favoritov, no aj napriek tomu medzi tými mojimi sa nachádza aj prerábka starých piesní. Mémoires je skvelý album a ešte lepšia kompilácia, pri ktorej tvorbe Astaroth mal aj víziu, nie iba záujem o marketing.

Hodnotenie: Výborné

Napísal: B. 

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára