pondelok 10. júla 2017

Saltus – Opowieści z przeszłóści (EP 2017)



V aktuálnej recenzii budem pokračovať v svojej miniexkurzii po novinkách poľskej scény. A podobne ako pri Prawii je predmetom recenzie štýlový mix. Ďalej však podobnosti celkom nepokračujú, hudba Saltusu predstavuje melodický mix blacku, deathu a istej dávky thrashu. Navyše Saltus sú v porovnaní s krajanmi z Prawie predsa podstatne známejším menom.

Kapelu osobne registrujem už od materiálu Slavonic Pride a odvtedy jej hudobnú púť aspoň jedným okom sledujem. Jej vrcholom bol podľa mňa zatiaľ split s kapelou Abusiveness nazvaný Nowa Era, kde hudba Saltusu svojim poňatím občas nebola úplne vzdialená Immortalu niekde v období okolo At the Heart of the Winter. Originál kazeta tejto nahrávky si v mojom prehrávači užila nejedno prehranie, kým sa „nezožula“ a nestala sa iba nepraktickým suvenírom v zbierke. Oba plné albumy mali svoje kvality, ale musím priznať, že nepatria k nahrávkam, ku ktorým sa nejako pravidelnejšie vraciam. Okrem toho Saltus vydali počas svojho pôsobenia viacero EP, kolaborácií, demáčov i album z živého vystúpenia. Napokon, jedno ich živé vystúpenie na Hell Fast Attacku som videl osobne. Ich koncert však nebol úplne presvedčivý a bol pre mňa istým sklamaním.

Po historickom exkurze sa konečne dostávam aj k aktuálnemu EP, ktoré vydalo Battle Hymn Productions. Pohansky ladený obal vytvoril Sirkis, iste mnohým známy z kapely North. Aby som milovníkov encyklopedických informácií potešil ešte raz, uvediem, že autorom textov je bývalý člen Saltusu, Wojnar. Toho iste mnohí poznajú z rovnomenného neofolkového projektu.

Album tvorí päť skladieb. Z nich prvé tri sú metalové a myslím si, že dobre reprezentujú aktuálnu tvár kapely. Hutné thrashové či death metalové riffovačky sa striedajú s melodickými blackovými riffmi hnanými vpred rýchlymi bicími na štýl švédskych kapiel. Druhá skladba (Czas zemsty) začína práve takým Immortalovským motívom, aké som vyššie spomínal. Piesne sa nesú hlavne v rýchlejších tempách, ale Saltus vedia aj spomaliť a medzi rýchle pasáže sú umiestnené pomalšie španielkové party. Občas sa mihnú podkladové klávesy, ktoré si neuzurpujú nejaký výraznejší priestor a fungujú čisto ako podmaz pre gitarové party. Mix je vzdušnejší ako v prípade minule recenzovanej Prawie a nástroje dostávajú svoj priestor, snáď s výnimkou basy, ktorá ale hrá asi len nejaký rytmický základ. Osobne sa mi zdá, že vokál bol na minulých nahrávkach výraznejší, čo je trocha na škodu aktuálneho EP.

Kompozícia je zaujímavá i melódie sú solídne, ale pri prvých dvoch skladbách by som povedal, že im chýba taký úplne extra nápad, ktorý oddeľuje umenie od dobrej remeselnej produkcie. Tretia, Duch ciemnych borów, je asi najpriamočiarejšia a najviac pagan blackovo ladená spomedzi „typických“ (použitie tohto sloveného spojenia sa objasní nižšie) metalových skladieb na EP. Jeden z motívov mi evokuje niečo z ich staršej tvorby, konkrétne pieseň Wielki las. Pieseň vrcholí epickým refrénom a zdá sa mi lepšia ako dve predchádzajúce kompozície.

Štvrtá skladba si to namierila do úplne iných vôd a predstavuje taký hrdý pohanský pagan ambient/neofolk, ktorý nesú polohovorené čisté vokály, klávesy a akustické gitary. Povedzme si úprimne, je to taký slušný nadpriemer. Osobne som už isto počul v tomto štýle lepšie, ale i oveľa horšie veci.

Album uzatvára metalová verzia ľudovej balady z oblasti Kurpie. A uzatvára ho vo veľkom štýle s hosťujúcou huslistkou a vokalistkou s prenikavým čistým spevom. Skladba s pochmúrno-hrdou atmosférou je podľa môjho osobného názoru jednoznačným vyvrcholením albumu. Asi takto by  mal znieť pagan metal, nie ako jarmočné hity s infantilným popevkom!

Takže si to na záver zhrňme. Ak by EP skončilo štvrtou skladbou, moje hodnotenie by zaslúžene nepresiahlo nadpriemer. Saltus je kapela s dlhodobo vysokým štandardom a obdivuhodnou inštrumentálnou kvalitou, no nikdy nepatril do úplnej špičky (s výnimkou spomínaného splitu s Abusiveness) a momentálne mi kapela príde myšlienkovo trochu vyčerpaná.  Posledná skladba nahrávky však posunula moje hodnotenie o stupienok vyššie a myslím si, že je aj tým pravým dôvodom, pre ktoré sa EP oplatí vypočuť. A možno predstavuje aj zaujímavú cestu, ktorou by sa Poliaci mohli v budúcnosti vydať.

Hodnotenie: Veľmi dobré


Napísal: N. K.H.





Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára