Včerajší večer patril
black metalovej akcii, ktorú organizoval mladý organizátor, čo si na domácej
scéne buduje celkom slušné meno. Reč je samozrejme o Loud Farm Booking,
ktorý sem dotiahol trojicu kapiel z Poľska – Furia, Litvy – Au-Dessus
a USA – Uada. Vskutku lákavá zostava pre fanúšikov modernej black
metalovej vlny, ktorá sa vyznačuje atmosferickým a miestami
experimentálnym prístupom k žánru. Ich turné malo jedinú slovenskú zastávku
v bratislavskom Randal klube, a tak sme sa vypravili na cestu do
hlavného mesta zo samého stredu krajiny.
Prichádzame niekedy
okolo siedmej, kedy sa pomaly začínajú okolo klubu zbiehať ľudia a takýto
skorý príchod ľudí veští celkom slušnú účasť aj v strede týždňa. To však po
okolí pobehujú ľudia v tričkách Kvereltak a až neskôr mi dopne, že
veď v ten istý čas hrajú v MMC spolu s najlepšou
a najväčšou slovenskou metalovou kapelou. Aj napriek tomu sa
v Randali okolo pol ôsmej nazbierala pekná kopa fanúšikov, čo musím iba
pochváliť.
Na pódiu sa objavujú
zahalené postavy v kapucách a bratislavskému publiku dobre známi (v
hlavnom meste hrajú už tretíkrát v priebehu dvoch troch rokov) Au-Dessus
začínajú svoj set. Žiaľ s ich setom prišlo to, čoho som sa po poslednejskúsenosti s Randalom obával – zvuková katastrofa. Zase raz gitary
prehlučené bicími a to celé všetko rezonujúce v basových vlnách.
Nepríjemný pocit, dunenie v ušiach a dežavú. Au-Dessus som už raz
videl naživo, takže som vedel, čo od nich očakávať. Ako som naznačil
v úvode, moderný prístup k black metalu: disharmónické melódie, „štýlový
palm mute“ z úvodu ich nového albumu a atmosferické riffy – takto
nejako by sme mohli charakterizovať celý set Au-Dessus, ktorý si podmanil celý
Randál. Vlastne skoro som sa zabudol zmieniť, že odohrali komplet nový album „End
of Chapter“ z minulého roka, ktorý im vyšiel pod francúzskym
vydavateľstvom Les Acteurs de l'Ombre Productions. Veľká škoda toho zvuku,
ktorý sa o trošku časom vylepšil a ja som našiel lepší flek pre svoje
sluchovody niekde v samotnom strede. Nuž ostávalo len dúfať, že pri
ďalších kapelách zvukár vytriezvie.
Priestor na solídnu
tankovú Plzeň nebol veľmi dlhý a na pódiu sa pripravuje mglanadruhú– teda
takto nejako naša spolusediaca skupinka charaterizovala nasledujúcu kapelu Uada. Minulý rok hedlajnovali prvému ročníku
Loud Farm festu, ale ja som bol ich muzikou doteraz nepoškrvnený. Mglu vcelku
aktívne počúvam, takže som bol zvedavý, čo predvedú „Amíci“ oblečení sťa
nazgúlovia. A už to prišlo... bóha
to je zas humbuk, zvukár si asi medzičasom jebol jeden (alebo pät) zdravotný,
pretože ináč si výslednú kataklyzmu neviem vysvetliť. Uada servírovala
melodický black metal s dávkou atmosféry, ktorý sa skutočne miestami, teda
nápadne podobal na poľskú veličinu Mglu. Priznám sa, že vďaka zvukovému teroru
som mal z vystúpenia zmiešané pocit a nebol som pravdepodobne sám.
Kapela svoje rozhorčenie dala patrične najavo pri odchode z pódia. Nuž
bývajú aj zlé dni, my sme však trpezlivo očakávali hlavú kapelu večera – Furiu.
Keď som za mix pultom
uvidel staré známe fúziky poľského zvukára, moje srdce zaplesalo, pretože tento
pánko vie, čo robí. Konečne sa na pódiu sa objavujú polonahé telá
a pomalované tváre Furie. Teda niežeby som túžil po nahom mužskom tele,
ale vypočuť si v ten večer kapelu s nedojebaným zvukom bolo splneným
zbožným prianím. A ono to prišlo! Zvuku sa chytil čarodej (alebo konečne
súdny človek) a basové dunenie je preč, bicie vám neznásilňujú sluchovody
a fanúšik poľského black metalu rozoznáva jednotlivé skladby. Furia je
známa svojím nepredvídateľným a špecifickým black metalom, ktorý pomaly
pohlcuje sálu skladbami z posledného albumu „Księżyc milczy luty“. Pomalé
a rockovo-experimentálne pasáže skladby „Za ćmą, w dym“ prinášajú
extatické opojenie, pričom o chvíľku darktrónovské riffovačky burcujú
v človeku energiu. Furia nesie v sebe štipku hudobného umu, štipku
agresie a to všetko je zamiešané poľštinou v dobe varenia po 5-6
minút každého receptu. Výsledok je viac ako dobre stráviteľný! Publikum stojí
ako prikované, veď hudba je úplne hypnotizujúca a konečne čitateľná. Tých mulov
však nerozhýbe ani keď vytiahnu punkové rytmy skladby „Opętaniec“
a dokonca ani vypalovačka „Są to koła“. Miestami som sa cítil ako na safe
space večierku rakúskych metalistov diskutujúcich o politickej korektnosti
Motorheadu. Nuž nič sa nedá robiť, na poriadny bordel si treba zájsť do Poľska.
Každopádne Furia napravila, čo bolo v ten večer skazené a ukázala
zase raz dominanciu poľskej scény po všetkých stránkach. Vďaka organizátorom za
fajn večer, nak žije black metal!
Napísal: S.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára