Jednou z najdôležitejších aktivít Besu je podpora domácej black metalovej scény a dnes prinášame zaujímavý rozhovor s jednou z osôb, ktoré zasvätili časť svojho života práve black metalu. O rozhovor medzi dvoma žurnalistami sa postaral náš redaktor NKH.
Zdravím
Dagon. Domnievam sa, že pre ľudí, ktorí sa pohybujú a vnímajú
(česko)slovenský black metalový undergound, tvoje meno nebude neznáme. Žurnalista, vydavateľ, hudobník
a vzhľadom na to všetko asi predovšetkým oddaný fanúšik. Zabudol som na
niečo, čo by si chcel k tomuto predstaveniu dodať?
Zdravím ťa. Nezabudol
si asi na nič. No, možno ešte človek, pre ktorého je tvrdokovová hudba už
takmer 30 rokov nielen prekrásnym koníčkom, ale aj spôsobom života
a zároveň drogou, bez ktorej by som snáď ani nemohol existovať. Okrem toho
mám samozrejme aj zopár iných záujmov a aktivít, ale tie sú
v porovnaní s hudbou druhoradé.
Začneme tým, čo je pre
mňa z tvojich aktivít, momentálne asi najzaujímavejšie. Po dlhšej odmlke
si sa vrátil k vydávaniu papierového zinu a v krátkom čase vyšli
dve čísla Unholy Pagan Fire. Čo ťa viedlo k myšlienke znova sa vrátiť
k vydávaniu papierového zinu? Aký vidíš rozdiel medzi jeho momentálnou
a pôvodnou podobou?
Zaujímavá otázka. Pôvodná
myšlienka na rozbehnutie klasického tlačeného zinu vznikla niekedy v roku
1999, kedy som dostal chuť byť súčasťou celej tej podzemnej scény o čosi
viac, než iba ako pasívny konzument. A tak sme spolu so Sickom postupne
rozbehli to, čo sa o nejaký pol rok premenilo na prvé číslo Unholy Pagan
Fire (čo sa názvu týka, nechal som sa inšpirovať jednou z rovnomenných
skladieb z albumu BEHERIT – „Drowning Down The Moon“, ktorý patrí dodnes
k mojim najobľúbenejším black metalovým dielam). A v krátkom
čase vzniklo druhé číslo, ktoré však prinieslo aj prvé, spočiatku malé, no
neskôr narastajúce nezhody, čo sa zamerania zinu týkalo. Dnes je môj pohľad na
tieto prvé dve čísla značne zmiešaný. Na jedenej strane sa pri listovaní týchto
zošitov prenesiem do tej dávnej doby, no zároveň musím hodnotiť grafickú podobu
ako aj celkovú náplň ako zúfalo amatérsku. Škoda že tretie číslo, ktoré bolo
z 90% dokončené nikdy nevyšlo. Jeho kvalita totiž šla prudko smerom nahor.
Ten materiál mám dodnes vo svojom PC a v súčasnosti sa pohrávam
s myšlienkou, že by som niektoré z príspevkov zverejnil, ako sondu do
minulosti J.
A ako prišlo
k znovuzrodeniu Unholy Pagan Fire? S tou myšlienkou som sa začal
zaoberať pred pár rokmi, no rozhodujúci impulz, ktorý to všetko spustil bola
kniha Martina Lukáča – Monstronomicon, resp. obrazová príloha tejto knihy, kde
sa objavilo foto spomínaných prvých dvoch čísiel. To ma definitívne
presvedčilo, že nastal ten pravý čas pre veľkolepý návrat J.
Touto cestou Martinovi ďakujem.
Možno trochu
vyhodnotenia. Ako si spokojný s výsledkom, a aká bola odozva na vydanie
papierového zinu? Je niečo (napríklad rozhovor s nejakou kapelou), čo by
si na dvoch aktuálnych číslach rád vyzdvihol? Aké sú tvoje budúce plány
v tomto smere?
S výsledkom som
spokojný, no zároveň stále rozmýšľam, ako konečný výsledok neustále vylepšovať.
Tak napríklad nové číslo, ktoré je prakticky hotové, by malo byť tlačené
v profi tlačiarni, čo bude v porovnaní so súčasnou domácou kopírkou
určite krokom vpred. Odozva bola lepšia ako som očakával a potešujúci je
hlavne fakt, že záujem medzi návratovým tretím a štvrtým číslom citeľne
stúpol. Občas dostávam otázky, prečo nemá zine viac strán... iste, mohol by som
počkať, kým by sa nazbieralo dostatok materiálu na (povedzme) 100 stranový
zošit, ale vrámci aktuálnosti sa mi zdá prirodzenejšie, aby vyšiel zine 4-5
krát ročne, čím sa zvýši možnosť reagovať na aktuálne dianie na scéne.
A nejaký rozhovor ktorý by som špeciálne vyzdvihol? Cením si každého
rovnako. Kapely, ktoré oslovím ma musia v prvom rade niečím zaujať
a je úplne jedno, či sa jedná o známe a všeobecne uznávané meno,
alebo garážové teleso, ktoré na svojom konte nemá ani poriadnu nahrávku. Iste,
niekedy odpovede zaostávajú za mojim očakávaním, ale s tým treba počítať.
Keďže si naznačil
blížiace sa vydanie ďalšieho čísla Unholy Pagan Fire, môžeš nám povedať aj
niečo bližšie týkajúce sa jeho obsahu?
Nechcem priveľmi
prezrádzať obsah nového čísla, tak aspoň zopár mien. Čitatelia sa určite môžu
tešiť na rozhovory s Mortiisom, Stworz, Goatcraft, Blackoshom či špeciálny
pokec s Vlastom Henychom. Samozrejme, bude toho oveľa viac a to
nehovorím o chystaných interview, pričom niektoré mená budú stáť rozhodne
za to J.
Niečo k tvojmu
pôsobeniu v internetových webzinoch. Viem, že si donedávna písal pre dnes
už nefunkčný Mortemzine. Ako by si zhodnotil svoje pôsobenie v Morteme? Môžeš
nám nejako priblížiť dôvody, pre ktorý tento webzine po istej stagnácii ukončil
svoju činnosť?
Pre Mortemzine som
písal 4 roky a dodnes si myslím, že to čo sme spoločne vytvorili bol
bezkonkurenčne ten najlepší metalový webzin, ku ktorému sa ostatné podobné ziny
ani nepriblížili. Tým nechcem samozrejme znižovať ich úroveň, ale je to tak.
Boli to krásne 4 roky a je veľkou škodou, že všetko skončilo tak ako
skončilo. Nechcem sa tu príliš zmieňovať o podrobnostiach konca Mortemu (je
to skôr otázka na Dufaqa alebo Dalihroba), ale prezradím, že najväčšiu
zásluhu na tom majú ľudia, ktorí s Mortemom nemali takmer nič spoločného.
V súčasnosti píšeš
pre ďalší zine „spoza rieky Moravy“ – R.U.M. Ako vnímaš rozdiel medzi písaním
pre tento webzine a prácou na papierovom zine?
Pre R.U.M. zine som
začal písať ešte počas fungovania Mortemu a v tejto činnosti hodlám
samozrejme pokračovať aj naďalej a zároveň chcem touto cestou poďakovať
Allovi, ktorého entuziazmus a zápal pre vec je obdivuhodný. Keďže R.U.M. zine
je (v porovnaní s Mortemom alebo Unholy Pagan Fire) prakticky žánrovo neohraničený,
je písanie pre mňa v podstate relaxom, ktorý si patrične užívam. Mám na
mysli hlavne seriály o Black Sabbath, Bathory, Megadeth, ktoré mapovali
celú diskografiu týchto telies a ku ktorým sa najbližšie pripojí
Motorhead. Okrem toho píšem samozrejme o nových nahrávkach, ktoré by však
v Unholy Pagan Fire nemali svoje miesto. Hlavný rozdiel je predovšetkým
v tom, že v prípade R.U.M. zine stačí odovzdať napísaný článok a o ostatné
sa postará All, kým v Unholy Pagan Fire je výsledok potrebné prispôsobiť
veľkosti a počtu strán, čo (hlavne pri finalizovaní čísla) zaberie veľmi
veľa času.
Predpokladám, že aj
vďaka svojej práci v metalovej žurnalistike, máš celkom dobrý prehľad
o dianí v undergroundovej hudbe. Čo ťa v poslednom čase,
povedzme roku, zaujalo doma i v zahraničí? Sú nejaké nové nahrávky,
ktoré by si vyzdvihol a sú nejaké avizované nahrávky, na ktoré sa
vyslovene tešíš?
No za tie roky istý
prehľad samozrejme mám a zároveň ma baví objavovať stále nové a nové mená.
Nahrávok, ktoré ma za posledné obdobie zaujali je samozrejme veľa, tak len
v krátkosti: Necromantic Worship, Ord, Fluisteraars, Shaidar Logoth,
Thromos, Sepulchral Zeal (z tých menej známych)... A tak by som mohol
pokračovať donekonečna. Z domácich nahrávok to boli rozhodne mená ako
Malokarpatan, Goatcraft, Remmirath, Krolok, 777 Babalon alebo Blackosh. No
a z avizovaných vecí by som určite upriamil pozornosť na nový
Darkestrah – Turan, projekt Ivara Bjørnsona (Enslaved) a Einara Selvika
(Wardruna) nazvaný Skuggsjá. Ich debutový album A Piece for Mind & Mirror
je niečo, čo rozhodne treba počuť. Inak tradične výborný materiál priniesli
Ulver – ATGCLVLSSCAP a Ihsahn – Arktis. A rozhodne si netreba nechať
utiecť návratové EP Hades Almighty – Pyre
Era, Black!, vychádzajúce onedlho ako split s Ukrajincami Drudkh.
Ako vidíš vývoj
blackmetalovej hudby? Myslíš, že dnešok v porovnaní s minulosťou
prináša dostatok kvalitných nahrávok alebo sú takéto diela skôr výnimkami
v mori nezaujímavého balastu? Nejaké trendy (kapely), ktoré ťa oslovujú
alebo naopak úplne serú?
Dobrá otázka,
o ktorej by sa dalo debatovať celé hodiny. Myslím, že dnešok prináša
dostatok kvalitných nahrávok. V porovnaní s minulosťou, kedy boli
niektoré výtvory možno až nekriticky prijímané, sú dnešné opusy veľakrát oveľa
sofistikovanejšie a hudobníci neporovnateľne skúsenejší. No problém je
v tom, že všetkého je až príliš veľa a sledovať celý ten vývoj je
prakticky nemožné. A z tohto dôvodu nemôže ani tá najlepšia nahrávka
získať také meno, ako nejeden titul v minulosti. Čo sa žánrového vývoja
týka, v tomto smere sa mi zdá ako dobrá alternatíva ambient so svojimi
odnožami (industrial/noise...), ktoré dokážu mierne stagnujúci čierny kov
nesmierne obohatiť.
Zaujímajú ťa ako
fanúšika aj koncerty alebo skôr oceníš hudbu osamote? Ako veľmi je pre teba
dôležitý formát hudby? A čo ty a zberateľstvo? Je pre teba dôležité
vlastniť nahrávky aj vo fyzickom formáte?
Na koncerty síce
chodím, ale nie som typ, ktorý by vymetal každú jednu akciu. Ročne to je naozaj
iba zopár show, ktoré navštívim. Oveľa radšej dávam prednosť venovať sa hudbe
osamote, keďže som chorobne vášnivý zberateľ LP, CD aj MC, ktorých mám doma na
tisíce, pretože jedine fyzický formát považujem za skutočný.
Pod menom Unholy Pagan
Fire funguje aj menšie vydavateľstvo. Môžeš nám v skratke predstaviť jeho
činnosť? Aké sú tvoje budúce plány a predstavy ohľadom jeho fungovania?
No, jedná sa naozaj
o miniatúrne a hlboko podzemné vydavateľstvo, takže o nejakej
činnosti sa snáď ani nedá hovoriť. Na svojom konte mám zatiaľ 2 vydania. Prvým
z nich je (zatiaľ) posledné EP môjho projektu DAGON – „A Mind Wandering
Through The Endless Caves Of Eternal Solitude“ a druhým je reedícia
splitka MISTY FOREST/KRAJINY HMLY – „Keď padnú hmly“. Čo sa týka plánov do
budúcnosti, chystám sa v dohľadnej dobe vydať profi MC prakticky neznámeho
slovenského projektu STRONGHOLD – „Volanie stromu smrti“. Jedná sa podľa môjho
názoru o naozaj zaujímavé black/ambient dielo, pripomínajúce vzdialene
rakúsky SUMMONING. Okrem toho mám v pláne ešte nejaké 2-3 veci, ktoré sú
ale viac-menej v štádiu nápadu, takže by som o nich nerád hovoril
niečo bližšie.
V minulosti si sa
pod pseudonymom Dagon prezentoval aj rovnomenným projektom. Ak sa nemýlim, išlo
štýlovo o dungeon synth. Môžeš nám tento hudobný projekt predstaviť
bližšie? Ako vnímaš spojenie medzi „temnou stránkou“ ambientnej hudby
a black metalom? Máš do budúcnosti nejaké plány na pokračovanie tohto
projektu alebo by si sa chcel hudobne realizovať iným smerom?
Áno, je to presne ako
píšeš. Ide o primitívny a jednoduchý dungeon synth ambient starej
školy. Doteraz vyšli nasledovné veci: EP „Cesta do Nawie“ , singel „Oblaky“,
album „Temná rieka“, EP „Yog-Sothoth“, album „Cântec De Sange, Moarte Şi
Distrugere“ a už spomínané EP „A Mind Wandering Through The Endless Caves
Of Eternal Solitude“. Prvé tri veci boli bežne dostupné a prakticky celý
náklad je preč. Avšak potom, ako som začal svoje veci nachádzať voľne
stiahnuteľné v občas naozaj nedostatočnej kvalite som sa pýtal sám seba,
či niečo takéto má vôbec zmysel. A tak nasledujúce počiny vyšli
v striktne limitovaných počtoch nepresahujúcich 20 kusov, ktoré som rozdal
medzi známych. Do budúcna samozrejme existujú nejaké plány, ktoré budem
postupne realizovať, ale asi zostanem pri pár kusových nákladoch. Čo sa týka
hodnotenia jednotlivých nahrávok, s odstupom času sa mi niečo páči viac
a niečo menej, ale určite by som vyzdvihol „Temnú rieku“ a hlavne „Cântec
De Sange, Moarte Şi Distrugere“ s ktorou som spokojný najviac. Túto
nahrávku sa v budúcnosti chystám vydať aj vo vinylovej podobe, ale znovu
sa bude jednať o max. 20 kusový náklad.
Čo sa týka spojenia
ambientu a black metalu, o tom som sa zmienil v jednej
z predchádzajúcich odpovedí. Už dlhšiu dobu mám pocit, že čierny kov je
možno až príliš tesne zviazaný istými nepísanými, ale o to tesnejšími
okovami a práve ambient (prípadne amient/noise, či príbuzné kombinácie) mi
prídu ako nepopísaný list, ktorý dokáže priniesť nejednu zaujímavú
a v konečnom dôsledku podmanivú a objavnú nahrávku. No žiaľ
(alebo našťastie) to takmer nikdy neprekročí rámec najhlbšieho undergroundu.
Tvoj
pseudonym i názov jedného EP (Yog-Sothoth) odkazujú na tvorbu H.P. Lovecrafta.
Spojenie medzi Lovecraftom, ale aj ďalšími autormi hororovej, fantasy, ale aj
sci-fi litaratúry je evidentné a vinie sa metalovou hudbou v podstate takmer od
jej začiatkov. Aký je tvoj vzťah k tvorbe tohto spisovateľa a ďalšej podobnej
literatúre?
Lovecraftova tvorba ma
ohúrila a fascinovala okamžite pri prvom stretnutí a jej čaro
neprestalo pôsobiť ani po takmer 20 rokoch o čom okrem iného svedčí aj môj
pseudonym. V tomto smere ma neskonale potešilo nedávne päťzväzkové vydanie
jeho poviedok ilustrované Františkom Štormom. Jeho vplyv na celú metalovú scénu
je nepopierateľný a spolu s E. A. Poeom a J. R. R. Tolkienom
tvorí bezodnú a nevyčerpateľnú studnicu inšpirácie.
Ďakujem za rozhovor! Je
niečo, na čo sme zabudli a chcel by si to ešte dodať? Záverečné slová sú
na tebe.
Ďakujem za zaujímavé
otázky a poskytnutý priestor. Nech sa darí.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára