Saltus – Jam jest Samon! (2017)

Po niekoľkých mesiacoch sa znova vraciame k stálici poľskej pagan blackovej scény, kapele Saltus. Trojica hudobníkov (Bithorn – basa, Scream – gitary a vokál, Imp – bicie a klávesy) minulý rok ozaj nelenila. Po EP-éčku Opowieści z przeszłości prišla minulý september napokon aj s plnohodnotným albumom s názvom Jam jest Samon!, ktorý podobne ako predchádzajúcu nahrávku vydalo vydavateľstvo Battle Hymn Productions.

Histórii kapely som sa venoval v minulej recenzii, takže tentokrát skočím in medias res a budem sa venovať priamo recenzovanej nahrávke. V jej názve sa nenachádza nikto iný ako z dejepisu dobre známy kupec Samo. Iste teda neprekvapí, že grafika i texty, ktorých autorom je už tradične istý Wojnar, sú orientované na pohanskú minulosť, dejiny a prítomnosť Slovanov, ale predovšetkým túto historickú postavu. V samotnom booklete napokon texty nahradil Samov príbeh tak, ako ho poznáme z historiografie.

Nielen textovo, ale aj hudobne Saltus zostali verní sami sebe. Pokračujú vo svojom rýchlom a melodickom mixe naprieč viaceré žánre metalovej hudby (black/death/thrash), ktorý je postavený na rifovaných gitarách a burácajúcich bicích. Výsledok niekedy naberá až death metalovú formu ako v úvode prvej skladby Przez morze krwi, ktorý je tak rezaný až mi pripomína Vader. Následne však minimálne spomalíme a prejdeme predsa viac do blacku. Hudba sa ustáli sa na nejakej epickej verzii hybridu novšieho Immortalu a Kreatoru. U nás sa približne v podobných vodách pohybujú Proglas, Saltus sú však v porovnaní s Trenčanmi predsa len trochu presvedčivejší.

Možno sa mi to len zdá, ale budem tvrdiť, že v porovnaní s minulosťou Saltus spestrili svoj prejav a pridali viac dynamiky a nové hudobné elementy. V tretej Wznieś swój miecz sa striedajú rýchle rifované pasáže s trochu pomalšími a viac epickými, gitary miestami podfarbujú klávesy a na chvíľu sa objaví aj čistý ženský vokál. Úvod nasledujúcej Posłańcom precz! zaobstarala akustická gitara, ku ktorej sa po chvíli pridá aj smiech akýchsi divožienok. Vyslovene death/thrashovo pôsobia nejaké prvé dve minúty piatej skladby Patrzac śmierci w twarz. V druhej polovici však zaujímavo preskočíme do epického pagan blacku, ktorý doplnia klávesy a napokon aj husle. Skladbu považujem za jednu z najlepších, ak nie najlepšiu na celom albume.

Thrashová pasáž v ďalšej Człowiek znikąd mi takmer pripomína starý Sadus, ale aj tu sa do mixu pridáva iná blackthrashová pasáž, epický tremolo hraný black metal aj pomalšia sekvencia s klávesami, trochou ženského vokálu a na záver i mužského čistého vokálu. Je celkom obdivuhodné, že si to Poliaci dokázali udržať na uzde a celok sa im nerozpadáva na koláž nesúvisiach hudobných ideí. Ôsma Słowiańska jedność však vo mne až také nadšenie nevyvoláva. Miestami mám pocit, že skladba sa až príliš približuje stojatým vodám moderného pagan metalu. Album napokon uzatvára neofolkový Piastun s akustickou gitarou, ktorá doprevádza hovorené slovo.

Hudobné výkony a zvuk nahrávky sú tak profesionálne, že je takmer škoda sa im venovať nejako obsiahlejšie. Podľa mňa Saltus urobili dobre, že do svojej hudby v primeranej miere pridali v  sláčiky a čisté vokály a rovnako dobre si svoju úlohu plnia s vkusom využité klávesy a akustické gitary, ktoré ozvláštňujú aranžmá, ale nezatláčajú hudobný obsah do úzadia. Vďaka týmto elementom potom vynikajú aj rýchle a rifované pasáže viac ako v prípade, keď by bol album postavený len na nich, a nahrávka tak neznie pretechnizovane, ako by asi znela bez nich.

Napriek menovaným pozitívam albumom ako celkom nie som až tak nadšený. Spočiatku ma príliš nebavil a až po opakovaných vypočutiach sa mi napokon zapáčil. Saltus znovu potvrdili svoj vysoký štandard a isto splnili očakávania svojich fanúšikov, ale nemôžem povedať, že by mňa osobne nahrávkou vyslovene ohúrili. Skrátka chýba mi tam nejaký ten extra nápad, ktorý by tento nadpriemerný až dobrý materiál posunul k vyššiemu hodnoteniu.

Hodnotenie: Nadpriemerne dobré 7/10

Napísal: N. K.H.

English overview

Polish Saltus surely were not idle last year. After releasing EP Opowieści z przeszłości they came with new full length entitled Jam jest Samon! in the september 2017. Lyrically album is based on the story of Samo, first historically attested ruler of Western Slavs. Those familiar with Saltus know what to expect – fast and technical mix of death, black and thrash that ranges from violent and riffy to epic pagan black metal. This time some additional elements were added like keyboards, acoustic guitars, violin and clean male and female vocals. Thankfully this was done tastefully and these elements actually add something to the atmosphere instead of stealing the show and distorting the actual content as is often the case. Saltus prove their high standards and album is strong in musical sphere, sound and instrumental side. Anyway in my ears it lacks something that will make this material into an exceptional one.

Saltus – Opowieści z przeszłóści (EP 2017)

V aktuálnej recenzii budem pokračovať v svojej miniexkurzii po novinkách poľskej scény. A podobne ako pri Prawii je predmetom recenzie štýlový mix. Ďalej však podobnosti celkom nepokračujú, hudba Saltusu predstavuje melodický mix blacku, deathu a istej dávky thrashu. Navyše Saltus sú v porovnaní s krajanmi z Prawie predsa podstatne známejším menom.

Kapelu osobne registrujem už od materiálu Slavonic Pride a odvtedy jej hudobnú púť aspoň jedným okom sledujem. Jej vrcholom bol podľa mňa zatiaľ split s kapelou Abusiveness nazvaný Nowa Era, kde hudba Saltusu svojim poňatím občas nebola úplne vzdialená Immortalu niekde v období okolo At the Heart of the Winter. Originál kazeta tejto nahrávky si v mojom prehrávači užila nejedno prehranie, kým sa „nezožula“ a nestala sa iba nepraktickým suvenírom v zbierke. Oba plné albumy mali svoje kvality, ale musím priznať, že nepatria k nahrávkam, ku ktorým sa nejako pravidelnejšie vraciam. Okrem toho Saltus vydali počas svojho pôsobenia viacero EP, kolaborácií, demáčov i album z živého vystúpenia. Napokon, jedno ich živé vystúpenie na Hell Fast Attacku som videl osobne. Ich koncert však nebol úplne presvedčivý a bol pre mňa istým sklamaním.

Po historickom exkurze sa konečne dostávam aj k aktuálnemu EP, ktoré vydalo Battle Hymn Productions. Pohansky ladený obal vytvoril Sirkis, iste mnohým známy z kapely North. Aby som milovníkov encyklopedických informácií potešil ešte raz, uvediem, že autorom textov je bývalý člen Saltusu, Wojnar. Toho iste mnohí poznajú z rovnomenného neofolkového projektu.

Album tvorí päť skladieb. Z nich prvé tri sú metalové a myslím si, že dobre reprezentujú aktuálnu tvár kapely. Hutné thrashové či death metalové riffovačky sa striedajú s melodickými blackovými riffmi hnanými vpred rýchlymi bicími na štýl švédskych kapiel. Druhá skladba (Czas zemsty) začína práve takým Immortalovským motívom, aké som vyššie spomínal. Piesne sa nesú hlavne v rýchlejších tempách, ale Saltus vedia aj spomaliť a medzi rýchle pasáže sú umiestnené pomalšie španielkové party. Občas sa mihnú podkladové klávesy, ktoré si neuzurpujú nejaký výraznejší priestor a fungujú čisto ako podmaz pre gitarové party. Mix je vzdušnejší ako v prípade minule recenzovanej Prawie a nástroje dostávajú svoj priestor, snáď s výnimkou basy, ktorá ale hrá asi len nejaký rytmický základ. Osobne sa mi zdá, že vokál bol na minulých nahrávkach výraznejší, čo je trocha na škodu aktuálneho EP.

Kompozícia je zaujímavá i melódie sú solídne, ale pri prvých dvoch skladbách by som povedal, že im chýba taký úplne extra nápad, ktorý oddeľuje umenie od dobrej remeselnej produkcie. Tretia, Duch ciemnych borów, je asi najpriamočiarejšia a najviac pagan blackovo ladená spomedzi „typických“ (použitie tohto sloveného spojenia sa objasní nižšie) metalových skladieb na EP. Jeden z motívov mi evokuje niečo z ich staršej tvorby, konkrétne pieseň Wielki las. Pieseň vrcholí epickým refrénom a zdá sa mi lepšia ako dve predchádzajúce kompozície.

Štvrtá skladba si to namierila do úplne iných vôd a predstavuje taký hrdý pohanský pagan ambient/neofolk, ktorý nesú polohovorené čisté vokály, klávesy a akustické gitary. Povedzme si úprimne, je to taký slušný nadpriemer. Osobne som už isto počul v tomto štýle lepšie, ale i oveľa horšie veci.

Album uzatvára metalová verzia ľudovej balady z oblasti Kurpie. A uzatvára ho vo veľkom štýle s hosťujúcou huslistkou a vokalistkou s prenikavým čistým spevom. Skladba s pochmúrno-hrdou atmosférou je podľa môjho osobného názoru jednoznačným vyvrcholením albumu. Asi takto by  mal znieť pagan metal, nie ako jarmočné hity s infantilným popevkom!

Takže si to na záver zhrňme. Ak by EP skončilo štvrtou skladbou, moje hodnotenie by zaslúžene nepresiahlo nadpriemer. Saltus je kapela s dlhodobo vysokým štandardom a obdivuhodnou inštrumentálnou kvalitou, no nikdy nepatril do úplnej špičky (s výnimkou spomínaného splitu s Abusiveness) a momentálne mi kapela príde myšlienkovo trochu vyčerpaná.  Posledná skladba nahrávky však posunula moje hodnotenie o stupienok vyššie a myslím si, že je aj tým pravým dôvodom, pre ktoré sa EP oplatí vypočuť. A možno predstavuje aj zaujímavú cestu, ktorou by sa Poliaci mohli v budúcnosti vydať.

Hodnotenie: Veľmi dobré

Napísal: N. K.H.