Piatok (prvý deň)
Hell Fast Attack je domácou povinnosťou v rámci domácej česko-slovenskej
undergroundovej scény a ten kto si nechal ujsť jubilejný desiaty ročník
festivalu, nech si užije nasledujúce riadky, diabol do vás! Samozrejme my sme si
nemohli nechať ujsť tento ročník a s plnou poľnou a plným tátošom
sme vyrazili za rieku Moravu, do kniežatstva moravského. Už tradične sme prišli
do kempu Obora pri vodnej nádrži a počasie sľubovalo slušný úpek. Ešte
pred začiatkom programu človek obehol všetky prítomné distrá a mal chuť si vziať
pôžičku. Povedal som si však „nie!“ a uctieval naďalej božstvo minimalizmu
(čo mi vydržalo asi tak dve hodiny).
Program
začínal už približne o 16:30 takže človek nemal ani možnosť sa poriadne
rozhliadnuť a na pódiu sa pripravovali domáci (aj keď Moraváci by mohli
namietať) Stíny Plamenu. Oceňujem výber kapely, ktorá netrpí prílišnou
vážnosťou a človek si tak má pri čom oddýchnuť. Síce to nie je môj šálok
kávy, ale na domovskej pôde má kanalizačný black metal celkom úspech. Na dojme
prvej kapely nepridal veľmi zvuk, ktorý sa zo začiatku ešte len kryštalizoval,
no žiadna tragédia sa nekonala. O pár minút to už na pódiu chystali ďalší
pomaľovaní black metalisti tuzemskej scény Silva Nigra, ktorí len nedávno
vydali svoj v poradí siedmy full album s názvom „Světlonoš“. Pod
pódiom sa už začalo aj vcelku tancovať a ľudia si začínali užívať black
metalové leto, no ja som prepadol svojmu démonovi a ozval sa vo mne hlas
nákupnej maniačky. Silve Nigre som teda po pár skladbách prestal venovať
pozornosť a išiel sa ukájať k distrám.
Musím
sa priznať, že z piatkovej zostavy som mal len dvoch obľúbencov a jedného
čierneho koňa, ktorému som dával polovičnú dôveru. Konečne prišlo na kapelu,
ktorú aj aktívne počúvam a tou bola formácia z ďalekého ruského Uralu. Ku
kapele Vspolokh som sa dostal dávnejšie skrz vydavateľstvo Purity Through Fire,
ktoré malo svoje distro aj tento rok na HFA. Album "Pečal o prošlom" (2010)
sa nesie v depresívno-atmosferickom duchu a preto som sa mierne
obával, či za denného svetla bude kapela zadosťučinením pre publikum. Vlastne
srať na publikum, aj keď človek cíti istú spolupatričnosť s kapelou. Možno
nie najideálnejší zvuk alebo aj skúsenosti s festivalovým vystúpením
trochu ubrali kapele na konečnom vyznení, no subjektívne bez žiadnej
kváziobjektivity to bola pre mňa kapela večera. Atmosferický, ťahavý black
metal v typickom rusko-ukrajinskom štýle je mojou srdcovou záležitosťou.
Najviac potešili asi najlepšie skladby full albumu – "Večnosť" a "Zov".
Po
nich nasledovali Poliaci Blaze of Perdition, ktorých som sa snažil doma
napočúvať, ale posledný album "Near Death Revelations" je presne ten štýl
modernej vlny black metalu, ktorému nedokážem prísť na chuť. Zostava kapely je
poprepletaná kvalitnými hudobníkmi známymi z rôznych ďalších kapiel
veľkolepej poľskej scény. Však ani zaujímavý imidž s okuliarmi a zakuklený
spevák nedokázali zaujať moju pozornosť, a tak som šiel radšej na pivo a kapelu som pozoroval
periférne. Blaze of Perdition predviedli vlastne taký ten nadpriemerne
priemerný black metal, ktorý sa pohybuje vo vlnách Mgly (ale o pár levelov nižšie).
Zo spomínaného albumu zazneli skladby, ktoré som si po niekoľkých vypočutiach
dokázal zapamätať – "Into The Void Again" a "When Mirrors Shatter".
Čas
sa naklonil a pomaly sa na pódium mali chystať Baptism, lenže čo čert
nechcel, lietadlo im mešaklo, tak na pódium musela vyjsť nasledujúca kapela
Kroda. Jedna z kapiel, na ktorú som bol poriadne zvedavý, nakoľko ich
albumy od "Poplač meni rečičko" či "Fimbulvinter", ešte za čias keď v kapele hral
aj Viterzgir, patrili medzi moje top pagan nahrávky. Samozrejme po odchode
Viterzgira a bla bla bla, všetci už asi milionkrát čítali tú story, kapela
prešla zmenou a čo som mohol zaregistrovať na jewtube, mal som zmiešané
pocity. Posledné dva albumy "Schwarzpfad" a "GingungaGap..." stáli celkom za
to. Na pódiu vyzerá Kroda ozaj dobre a už počas tmavej oblohy to malo fajn
atmosféru. Žiaľ skladby som od začiatku moc nespoznával a okrem novej
skladby "Zdochnit razom iz bogom svoim" a "Heil Ragnarok" som sa celkom
strácal. Je to pravdepodobne aj tým, že Krodu som dlhší čas nepočúval. Snažil
som sa sám seba presvedčiť, ale sklamanie to bolo vo mne evidentné,
predovšetkým keď som čakal na čisté spevy v skladbe "Heil Ragnarok" a ono
to boli akurát tak sample s nie veľmi podareným doprovodom Eisenslava.
Nuž.. nevadí. Ku konci sa ešte hrali coveri, a to ešte aké! Prvým bol "Werewolf" od Temnozoru, ktorý je dobrý, ale trpel zase raz na samplované vokály.
Druhým bol ich výborný cover na (you know this one) Burzum – "Jesus Tod". Je to
fakt fenomenálna skladba s výborným prevedením od Krody. Tretím coverom a zároveň
prídavkom bol.... doriti zas Temnozor. Ja som čakal aspoň nejakú starinu a keď
nie to, tak aspoň čosi z Nemecka.
 |
| Kroda |
Skončila
Kroda, šli sme na pivo, začali Baptism, stále sme pili pivo, čakali sme kým nás
začnú baviť, že nás odtiahnu od piva, nepodarilo sa. Fakt som ich set ani
poriadne neregistroval, len viem, že ma nudil a tak sme ho mali len ako
kulisu. Ostával ešte čierny kôň celého piatočného dostihu. Ostávala Horna! Nemám ich napočúvaných, neviem ako sa volali skladby, takže to nejdem hrať na
odborníka a jediný názov čo si pamätám bola "Nekromantia". Boha, ale to bolo dobré!
Výborne zahraté, výborný black metal, výborný vizuál, proste čerešnička na
torte. Predovšetkým skladba „Kuoleva Lupaus“, ktorej názov som musel zisťovať
od kamoša, aby som si mohol zakúpiť hneď CD... ešte že som trafil ten album
však? Nevadí, počas cesty domov si to pustíme autom. Okey skončila Horna...
ideme spať... nie nejdeme, pije sa s Ukrajincami...
Sobota (deň druhý)
Druhý
deň... ráno človek sa zobúdza na príšerné teplo v stane, dáva si rannú
rozcvičku s hardbassom a plánuje celodenný program. Takže plán je
nasledovný – najesť sa, ísť sa schladiť do vody na priehradu a ísť na hrad
neďaleko kempu. Jedlo na celom HFA bolo veľmi prijateľné a človek si mohol
vybrať z celkom slušnej ponuky, samozrejme veci v štýle fastfoodu.
Akosi si neviem ani predstaviť festival, ktorý by nebol pri vode, pretože v tejto
horúčave nám relax pri vode skutočne prospel. V okolí kempu je teda
skutočne priestor kde sa človek môže ísť pozrieť a spraviť si vlastný
program. Nasledoval hrad Veveří, ktorý je doložený písomnými prameňmi už v 13. storočí. Vcelku rozľahlý goticko-renesančný komplex patrí medzi skutočne vizuálne
pekné. Na nádvorí si človek môže dať nejaké občerstvenie a vybrať sa do
ďalšej časti hradu. Rekonštrukcia hradu je však pravdepodobne v stave výstavby slovenských
diaľníc a expozícia je mierne chudobná. Našťastie sa človek dostane aspoň
do nejakých častí, kde sú zachované stredoveké listiny, popis histórie kraja a vládnucich
rodov. Potešil aj obraz nášho Žigmunda Luxemburského a zaujímavá heraldická
miestnosť.
Po
doobednom programe sa teda vraciame do festivalového kempu a čas na vodu!
Čo vám poviem, všetko super na jednotku a na pódiu sa začína zvučiť prvá
kapela sobotňajšieho dňa. Na rozpisovom papieriku je písaný 13:30 Pačess. To mi
je podľa názvu známa vec a doma mám ešte aj CD, ktoré čaká na recenziu.
Paráda, ešte predtým si to pozriem naživo. Na pódiu stáli typický metalisti
staršieho dáta a svoj set pred preriedeným publikom si patrične užívali.
Okolo som síce počul nejaké hlasy aká je to kokotina, ale na mňa práve ten
úprimný a pohodový prístup kapely potešil. Nebol to black metal, ani pagan
ani folk... bol to akýsi mix speed/power/black/thrash metalu, alebo čojaviemčo
so striedavými čistými a harsh vokálmi. Nič čo by urazilo, dokonca vcelku
chytľavé melódie, ja som rozhodne takúto oddychovku na festivale ocenil a považujem
to za veľmi dobrý krok, pretože v kope seriózneho a vážneho black
metalu počas dňa človek potrebuje aj niečo, z čoho mu nelezie satan von z prdele.
Ja som im aj zatlieskal a temňáci nech si naserú.
Nasledovala
poľská kapela Taran, ktorá má celkom dobré meno u našich susedov, no po
výmene speváka som bol k tomu skeptický. Moje očakávania to aj naplnilo,
na pódiu sa odohrával vcelku nezáživný, priemerný black metal. Myslím, si že
Poliaci vedia ponúknuť aj viac, možno aj Taran, ale tentokrát to tak nebolo.
Nasledoval Stormnatt, och bohovia... mňa táto kapela nudí na CD a aj naživo,
išiel som sa radšej najesť, lebo ak som pri Tarane hovoril o priemernosti,
tak Stormnatt je naživo poriadna nuda. Black metal, ktorý to hrá na okultný
image a snaží sa chytiť to, čo asi nikdy nedosiahnu (level kapiel ako je
Acherontas, Mgla, Horna, atd...)
 |
| Luctus |
Po
Luctuse nasledovala black metalová mlátička z Nemecka – Sarkrista. Vcelku
počúvateľný melodický black metal som si púšťal už doma a dokonca ma to aj
bavilo. Naživo to malo už slabšiu odozvu, ale každopádne patrili medzi vyšší
priemer black metalových kapiel z Nemecka. K ich setu sa viac
nedokážem vyjadriť, nakoľko po Luctuse človek už začal konzumovať a nevenoval
kapele toľkú pozornosť.
Pred
vystúpením Khors sa spusila búrka a dážď na približne pol hodinu a kapela
tak posunula svoj setlist kým sa počasie neustáli. Black metalisti z cukrovej
vaty zaliezli po stany a čakali kým dážď neprestane zraňovať ich čierne
duše. Nuž konečne začal hrať Khors, časť ľudí už len počas mrholenia vyšlo pod
stage a dobre známa ukrajinská zostava mohla začať hrať. Vystúpeniu Khors
v podstate nie je čo vytknúť, ich pódiový zjav aj profesionálna hra sú
roky tvrdej práce. Skladby sa hrali od staršej "Mysticism" (2008) cez "Asgard´s
Shinning" (2010) až po "Mudrist stolit" (2012) a novinku "Mij kozackij šljach" (2015). Spolu s Luctus jedno z vystúpení dňa.
Po
Khorse prišlo na nemecký Infestus, ktorý sa na pódiu prezentoval klasickým
nepomalovaným zjavom, bez zbytočných okultných stolčekov prestri sa, prasačej
krvi, či obrátených krížov. Kapela znela sympaticky, no hudobne ma to
neuchvátilo a asi do tretej skladby som to ešte zvládal, ale potom som
odišiel do auta si oddýchnuť, pretože piť sa už nedalo (na druhý deň som
šoféroval) a stáť sa mi tam už ozaj nechcelo. Na chvíľu ma zlomil spánok a zobudil
som sa približne cez Funeral Winds, čo som korunoval za najnudnejšieho
headlinera vôbec. Nechápal som prečo tú kapelu ľudia tak žerú, bol som unavený
a mal som ich pekne na háku. KZOHH ako jednu najlepších kapiel festivalu
som si vychutnával len z diaľky v audio prevedení bez vizuálu. Bolo
to vynikajúce a ukrajinská scéna zase raz potvrdila, že patrí medzi
totálnu špičku. Skúsení hudobníci z rôznych projektov a kapiel to
posrať proste nemohli. Po KZOHH ma vyplo od únavy...
Nedeľné
ráno sa človek zobudil do zlého sna... festival už skončil. Došľaka, tak
rýchlo? Prečo? Ja chcem ešte viac. Pretože vynikajúca atmosféra a kopec známych
v kombinácii s parádnym prostredím a kapelami je jedna z najlepších
letných dovoleniek. Čo by som festivalu dal za mínus? Asi nič ... Perún do vás
všetci black metalisti čo sedíte doma na riti!
Nedeľa (odchod a výlet na Morave)
Moravský
kraj sme sa ešte nerozhodli opustiť a po tom ako sme zo seba spravili
ľudí, sme sadli do tátoša smer archeologická lokalita Pohansko-Břeclav. Presne
tento smer sme si po Hellfaste dali za cieľ aj pred troma rokmi a nevynechali
sme ho ani teraz. Pútne miesto pre pohansky ladených ľudí, ku významnej
lokalite slovanského osídlenia spolu s nálezom pohanskej svätyne, ktorú sa
archeológovia snažili približne zrekonštruovať. Po peknej lesnej ceste, kde bol
zákaz vstupu autom, popri majestátnych starých duboch sa človek dostane v Břeclavi
na lokalitu Pohansko. Na obrovskom „poli“ vás privíta zrekonštruovaná
mini-svätyňa a slovanská polzemnica. Naproti vám sa týči krásny zámok,
ktorý na začiatku 19. storočia postavil rod Lichtenštajnských, kde sa nachádza
stála expozícia tejto lokality, ktorej dôležité osídlenie sa datuje do 9. Storočia
z obdobia Veľkej Moravy. Výborná príležitosť zastaviť sa, no keďže sme tu
už pred pár rokmi boli, chcel som sa zastaviť na ďalšej zaujímavej lokalite
neďaleko – Mikulčice (valy).
Mikulčice
ako dôležité Veľkomoravské hradisko a sídlištná aglomerácia na hraniciach
so Slovenskom patrí medzi najdôležitejšie hradiská tohto obdobia. V nádhernej
krajine lužných lesov sa počas christianizácie naších krajov v Mikulčiciach
vystavalo približne 12 kostolov, ktoré už pohanské reakcie nestihli vypáliť.
Toto miesto je pre každého priaznivca slovanskej histórie veľmi zaujímavým
pietnym miestom, kde si človek pripomenie prechod našich predkov k monoteistickému
moru. Expozícia a múzem v prírode skutočne stoja za to, takže jednoznačne
odporúčam navštiviť a spraviť si malý výlet na obe spomínané miesta.
Napísal: S.
Hail dechristianization!
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára