Noc Besov XII. - Nordkarpatenland (4.11. 2017, Banská Bystrica)

Koniec tohto roka prináša pomerne bohatú nádielku koncertov, ku ktorej už tradične patrí Noc Besov. Jej už dvanáste dušičkové pokračovanie v Banskej Bystrici nieslo pomenovanie Nordkarpatenland podľa rovnomenného nového albumu kapely Malokarpatan. Okrem tohto, momentálne najsilnejšieho vývozného artiklu domácej scény sa na koncerte predstavili kapely Algor, Varmia z Poľska, Nocturne z Rakúska a moravský Žrec. Poďme sa teda pozrieť, čo sa to v novembrovú noc udialo.

Po poriadku začnem Algorom, ktorí po krátkom sviatku predkov venovanému intru vystúpili na pódium ako úvodná kapela. Algor som videl prvýkrát práve na Noci Besov pár rokov dozadu, keď koncertovali s čerstvo vydanou Hierofániou. Musím sa priznať, že ma vtedy ich prvé živé predstavenie tohto výborného albumu celkom sklamalo. Odvtedy som videl Algor niekoľkokrát a aj včerajšie vystúpenie potvrdilo mienku, ktorú si o vystúpeniach skupiny vytváram. Ich živé podanie materiálu je čoraz lepšie, kapela pôsobí na pódiu čoraz prirodzenejšie a presvedčivejšie, a tak sa vždy nechám upútať a set si pozriem rád znova. Niečo podobné si asi mysleli aj ďalší prítomní, pretože na kapele to žilo od začiatku aj pred pódiom Algor odohrali set zložený zo skladieb z menovaného albumu, jednu staršiu vec a cover GG Alina. Dúfam ale, že už v blízkej budúcnosti zahrajú naživo aj nejaký nový vlastný materiál, pretože aj dobrých vecí sa dá po čase prejesť.

Ako druhí vystúpili Malokarpatan, ktorí nám prišli ukázať, ako by mohla prvá vlna black metalu vyzerať, ak by vznikla v pezinskej vinárni pri hudobnom automate, z ktorého by dookola hrávali Mercyful Fate, Angel Witch, Pagan Altar a Motorhead. Kapela prišla bez basáka a spevák bez slnečných okuliarov, ale všetko to podali pekne zrezka so svojským šarmom štýlom živej prezentácie. Ako dobrí kuchári vedia, dobre podliať vínom nemôže nikdy zaškodiť. Podobne sa zariadili aj junáci pred pódiom, a tak sa pred pódiom rozpútal prvý kotol, v ktorom sa objavil aj autor reportu. A ten je rád, že mu aj po tomto koncerte ostali viac-menej všetky zuby. Hral sa materiál z oboch albumov. Zo Stridžích dní zaznel napríklad Popolvár, z aktuálneho Nordkarpatenlandu doomovo ladená skladba „Keď svetlonosi započnú...“ i „Nedlho po púlnoci...“, ktorá zase nezaprie inšpiráciu v materiáli nedocenených Pagan Altar. Podľa mňa veľmi dobré živé vystúpenie a z troch, ktoré som dosiaľ videl (ešte Bratislava a Poprad), to bolo tentokrát s jednoznačne najlepším zvukom. Ako to povedal klasik: sce super!

Pokračovalo sa Varmiou, ktorá sem docestovala zo severovýchodnej časti Poľska predstaviť svoj aktuálny debutový album „Z mar twych“. Kapela sa predstavila s pódiovými rekvizitami v tradičných odevoch v štvorčlennom zložení: gitarista/spevák, basák, bubeník a v kapucni zahalený posledný člen, ktorý obstarával tradičné nástroje. Medziiným i mnou doteraz nevidený sláčikový nástroj zvaný tagelharpa. Ako som sa pri krátkom rešerši dozvedel ten bol v minulosti typický pre Škandináviu a dnes je obľúbený hlavne medzi švédskou menšinou v Estónsku. Varmia hrala rezký pagan black metal, kde sa občas objavili aj nejaké technické a progresívne prvky. Hudba bola dobrá, ale mala jeden zádrheľ. Ním bol čistý spev, ktorý bol zvládnutý dosť zle. Rozumiem problémom so živým podaním čistých vokálov na metalových koncertoch, ale fakt, že si spevák nôtil ako jamnícky bača pri pravidelných ranných príchodoch na milovaný salaš, môj dojem z kapely trochu pokazil. O to viac, že Varmia začali od úvodu so skladbou, kde tých čistých spevov bolo hádam najviac a dopadli najhoršie. Našťastie toho čistého spevu až toľko nebolo a kapela ukázala svoje silné stránky. Obzvlášť oceňujem ukončenie jednej zo skladieb, ktoré sprevádzala práve spomínaná tagelharpa.

Rakúski Nocturne prišli v päťčlennej zostave predstaviť materiál zo svojho druhého albumu „Burning Silence“, ktorého vydanie je pripravené na šestnásty deň budúceho mesiaca. O kapele som dosiaľ nepočul, ale podľa informácií na metalových archívoch sa nejedná o žiadnych nováčikov. Tomu zodpovedala aj sebavedomá živá prezentácia, kde to na pódiu žilo, hudobníci sa hýbali, komunikovali s publikom. Pódiová show bola teda zvládnutá parádne, rovnako ako hudobnícke výkony. Technický, rýchly a melodický black metal švédskeho strihu s rezavými gitarami a našľapanými bicími (a la Necrophobic), ktorý predvádzali Rakúšania, však pre mňa nepriniesol nič navyše k bežnému štandardu a po pár skladbách som sa začal trochu nudiť.

Kapelu Žrec som nevidel prvýkrát. Moravania neboli nikdy mojou veľkou srdcovkou, ale bližšie som mal k ich tvorbe v dobe, keď sa približovala k black metalu. Rozumiem však, že sa chceli posunúť iným smerom a aj ich nová, viac rockovo orientovaná hudba, nie je bez dobrých hudobných nápadov. Bol som teda predsa len trochu zvedavý na živú prezentáciu. Žrec však boli v tento večer nejako rozhodení, vystúpenie sa im príliš nedarilo a nielen moje dojmy z neho bolo rozpačité. Tak som to pre tentokrát vzdal a venoval sa utužovaniu priateľských vzťahov pri bare.

Čo dodať na záver? Vyplnila sa moja predtucha dve najlepšie vystúpenia večera priniesli domáce zoskupenia, Varmia zahrala dobre, ak teda pomlčím o spomínanom speve. Nocturne zahrali dobre, ale ich hudba ma nijako neoslovila. Žrecu sa vystúpenie nevydarilo, ale trúfam si povedať, že kapela vie ukázať aj oveľa viac. Toto všetko mala možnosť sledovať pomerne hojná divácka kulisa, ktorá podľa môjho názoru svoju návštevu Bystrice v sobotňajší večer neobanovala.


Napísal: N. KH.
Foto: Matej Bášti