Nie som určite jediný, kto bol na
svojej individuálnej ceste v odkrývaní tých najtemnejších zákutí kovového
žánru v prvej polovici deväťdesiatych rokov naplno zasiahnutý prízračnými
nadpozemskými víziami nórskeho trolla Mortiisa, ktoré boli živým
a plastickým obrazom jeho vzdialeného kráľovstva. A hoci sa neskôr
táto nezameniteľná postava svojmu na výsosť originálneho konceptu nekonečne
vzdialila, zostala práve táto Éra I tým Monolitom, vďaka ktorému je
Mortiis Mortiisom. A tak v dnešnej dobe prajúcej retro comebackom
urobil Håvard Ellefsen presne to, čo
pred ním v poslednej dobe (ak by sme mali zostať v nórskom
kráľovstve), skúsili napríklad Mayhem či Emperor – vrátiť sa k svojej dávnej
tvorbe. A v prípade ambientného cisára padla voľba na druhý album „Ånden
som gjorde opprør“, ktorý sa u mňa spolu s trojkou „Keiser av en
dimensjon ukjent“ delí o vrcholnú priečku jeho diskografie. Záleží na
momentálnom rozpoložení a nálade...
Strastiplná cesta s kysuckou
eskadrou („Evil“ Dlog) trvala cca dve hodinky (o „hviezdnej“ kvalite úseku
Martin – Banská Bystrica sa, myslím, netreba príliš zmieňovať), takže na miesto
určenia sme dorazili asi hodinu pred začiatkom. Dosť času na nejaké to povinné
jedlo a pivko, ktorý sa vďaka istým technickým problémom spôsobeným väčším
než veľkým množstvom požitých liehovín a zlatého moku jedného z členov
posádky natiahne na zhruba hodinu a pol, takže do Tartarosu prichádzame
v momente, keď sa set jedinej predkapely Abstract blíži ku svojmu vrcholu.
Ten je pretavený do podoby emperoráckeho opusu „The Wanderer“, čo je vzhľadom
na to, čo nás čaká vzápätí, voľba viac než aktuálna.
Nasleduje nevyhnutná pauza na
prípravu pódia, ktorú využívam na návštevu distra a odchádzam obohatený
nielen o jeden nosič z každej ponúkanej možnosti (LP, CD, MC), ale
hlavne o knihu pojednávajúcu o tajomstve kráľovstva samotného
Maestra. A vzápätí sa ide na to. Pódium, zahalené do čierneho, je
pripravené minimalisticky – dominujú mu klávesy a dve plachty
s tradičným „M“ po bokoch. Tartaros sa halí do tmy, ktorou sa nesú prvé
tóny dunivého intra a po pár minútach prichádza samotný Mortiis. Odetý do
čierneho s dominujúcou maskou, ktorá je variáciou na tú 23 rokov starú.
Náš troll akoby touto úpravou chcel dať najavo, že živá prezentácia nebude len
otrockým prehraním notoricky známeho materiálu. A presne toto bola moja
najväčšia obava. Hoci mám „Ånden som gjorde opprør“ nadosmrti rád, nevedel som
si predstaviť tento typ hudby (zámerne monotónny a minimalistický),
prezentovaný verejne. Čo sa týka ambientu, zastávam totiž názor „not for
collective listening“. A presne tu sa ukázala veľkosť autora. Mortiis
totiž neponúkol svoje vrcholné dielo v tej podobe, ako ho poznáme, ale
išlo skôr o akúsi variáciu na dobre známu tému. Nosné melódie „Ånden som
gjorde opprør“ boli samozrejme hlavnou časťou celého vystúpenia, avšak tie boli
dopĺňané citlivo zapracovanými časťami, ktoré na ne plynulo a prirodzene
nadväzovali. Hudba tak získala neuveriteľný drive a počas celého zhruba
hodinového hracieho času som nezaznamenal ani jediný náznak šedivej nudy.
A Mortiisova aura výživne dopĺňaná premietanými obrazmi sa takmer dala
krájať.
Celé vystúpenie ubehlo
neuveriteľne rýchlo a určite som nebol sám, kto by privítal nejakú tu pol
hodinu navyše. A tak jediným želaním zostáva, aby Maestro túto svoju
prezentáciu zachoval na dlhohrajúcom nosiči.
Napísal: Dagon
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára