Domáci underground už
roky beží na krivke, keď sa buď nevydáva nič, alebo sa novinky objavujú jedna
za druhou. Podľa všetkého sa momentálne blížime k vrcholu vlny, keď albumy
vydávajú či chystajú nielen na scéne pomerne zabehnuté zjavy, ale aj nové kapely.
Jednou z tých druhých menovaných je bratislavská kapela Cresset, ktorá na
trh prišla s debutovým EP "Conqueror Worm". Nahrávku predstavili na svojom
bandcampe ešte minulý rok a počiatkom tohto napokon uzrel ako samovydanie svetlo
sveta aj fyzický nosič. Ten obsahuje 7 skladieb a svojou dĺžkou vyše 36
minút prekonáva aj nejeden plnohodnotný album.
Samotná kapela svoj
štýl označuje ako black/thrash s prvkami doomu. Osobne by som dodal, že sa
hlavne počas prvých dvoch skladieb ("The Pit" a "The Dead Drummer") hudba posúva až
k hraniciam old school deathu, hoci tomuto dojmu môže napomáhať aj samotný
zvuk nahrávky. Zvuková stránka je tu napokon veľmi významným faktorom, ku
ktorému sa vrátim nižšie. Musím povedať, že práve tie zlovestné doom/deathom
páchnuce pasáže sú podľa mňa aj najsilnejšou zložkou CD. Práve
v pomalších, tahavejších pasážach vie kapela ukázať zaujímavé melódie
podfarbené basou. Čisto thrashovo ladené party na mňa pôsobia menej pozitívne.
V trojke zvanej "Nyarlathotep" to ešte miestami zaváňa Aurou Noir, ale hneď
nasledujúca "Dance of Bayonets" mi po stránke až príliš typických gitarových
postupov pripomína slabšiu verziu death metalom ovplyvnených thrashových kapiel
prelomu osemdesiatych a deväťdesiatych rokov. V piatej "Necrocracy" sa striedajú
pomalšie pasáže s rýchlymi nástupmi a miestami môže pripomenúť starý
Rotting Christ, ktorý kapela uvádza ako jeden zo svojich vplyvov. Hlavne
v prvej polovici však pôsobí pieseň trochu rozhárane a kompozične
neucelene. Rýchla a melodická šestka "Chained Coffin", ktorá sa asi najviac
blíži black metalu, hoci s vplyvmi deathu, patrí medzi to lepšie, čo sa na
albume nachádza. Ťahavá záverečná Seelendorf nás navracia k viac ťahavému
poňatiu a znova ukazuje, kde to kapele ide.
Po rozbore hudobnej
náplne poďme k zvuku. Ten je rozhodne slabinou nahrávky. Ten je dosť
rozostrený a nečitateľný a v niektorých pasážach sa vplyvom
prebublávajúcich (určite nie prebíjajúcich) kopákov mení na zvukovú guľu.
Človek má potrebu neustále zvyšovať hlasivosť, až kým mu nezačne opadávať
omietka zo stropu a do toho všetkého agresívne ziape spevák, ktorý
prekričí aj susedu, čo si istotne tiež žiada pridať nejaké decibely. Nepríjemná
kombinácia!
Čo sa týka hráčskych
výkonov, tie znejú podľa možnosti ich posúdiť kompetentne. V miestach, kde
basa vystupuje na „povrch“ nahrávky a udáva nielen rytmus, ale aj melódiu,
ju hodnotím veľmi kladne. Pomerne široká je škála gitarových techník, kde okrem
klasického blackového tremola počujeme aj nejaké tie trashové rifovačky
a sekanie, ale aj púšťané akordy.
Ako teda hodnotiť
nahrávku ako celok? Možno je trochu vidieť, že kapela si ešte len hľadá svoju
tvár a uberá sa rôznymi smermi, pričom možno nie všetky cesty vedú
k želanému výsledku. Je tu však poznať slušnú dávku tvorivých i hráčskych
schopností. Potenciál albumu však aspoň podľa môjho názoru značne znižuje
spomínaný problematický zvuk, ktorý záverečný verdikt sťahuje kdesi
k priemeru. Cresset ešte nie sú Karlsdorf cvlt eternal, ale
v budúcnosti by ním určite mohli byť. Dúfajme, že sa tak stane už na sľubovanom
debutovom albume!
Hodnotenie: Priemer // 6
Napísal: NKH
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára