Machina
Baphometa je pomerne nový prírastok do slovenskej black metalovej rodiny. Rozširovanie
radov treba oslavovať, nakoľko slovenská blacková scéna potrebuje nové kapely
ako soľ, nie však zbytočné kapely, ktoré neprispievajú k jej zveľaďovaniu,
nutne potrebné sú najmä kvalitné zoskupenia, ktoré prinesú nový vietor
osviežujúci nielen scénu ako takú, ale aj lyrické spektrum, ktoré z toľkého
pohanstva a okultizmu zíva ubíjajúcim monotématizmom. Nuž, ako iste
každému názov kapely a obal albumu napovedá, lyrické spektrum ostáva
bipolárne, no poďme sa pozrieť na to, či Machina Baphometa o niečo pozdvihne
scénu z popola.
Ako
som už načrtol, Machina Baphometa je na scéne novinkou. Založená bola roku 2014
a ide o dvojicu Kežmarčanov podpísaných pod slovenské Mor Ho! Productions.
Dnes recenzované EPčko je ich prvá nahrávka. Vzhľadom k tomu, že je to len
EP, celková minutáž sa rovná 19 minútam, takže je tam pomerne málo materiálu,
ale dá sa aj podľa takéhoto množstva vytvoriť názor o kapele.
Zrejme
nikoho neprekvapím, keď napíšem, že Machina Baphometa reprezentuje ničím
nepodfarbený black metal. Tento album
vyobrazuje, dalo by sa povedať, prierez toho, čo sa dá od tejto kapely čakať,
čo z hľadiska toho, že ide o EP je podľa mňa správna voľba. Máme tu k dispozícii
4 skladby, pričom jedna je rýchla klepačka, druhá je položená z väčšej časti
v strednom tempe a založená na opakujúcich sa riffoch, tretia je
čisto akustická a štvrtá je cover. Kvitujem, že všetky štyri piesne majú
svoju charakteristickú črtu, no prvé dve by som nazval tými najplnohodnotnejšími.
Obe majú jeden spoločný znak, ktorým je melodickosť v určitých pasážach
piesne, no akosi ma tie melódie ponechali chladným.
Čítal
som vyjadrenie od kapely, v ktorom sa charakterizovali ako „klasická black
metalová kapela, so všetkým, čo k tomu patrí“. Prvá časť vety je veľmi
výstižná, skutočne sa jedná o „klasickú black metalovú kapelu“, no z druhej
časti tohto tvrdenia mi vyvstáva otázka, čo
je to všetko, čo k tomu patrí? Ja v Machine Baphomete vidím
kapelu, pri ktorej neviem, čím chce zaujať oproti ostatným black metalovým
kapelám, čo je jej charakteristická črta, alebo čím je vlastne dobrá. Najlepšia
skladba albumu je podľa mňa tretia, čisto akustická pieseň s názvom „New
Beginning“, pretože prvé dve sú tak „klasické“, že hoci im neviem niečo
konkrétne vytknúť, nemajú ma prečo primäť k tomu, aby som si to pustil
znova. A ten cover? No, Root a ich „Píseň pro Satana“ je tak obohratý,
že horšia voľba by bola snáď už len „Freezing Moon“ alebo niečo od Burzum.
Nuda.
Musím
teda povedať, že Machina Baphometa je kapela, ktorá nič albumom „On the Ruins
of Empires“ nepokazila a fanúšikom „klasického black metalu“ sa to bude aj
páčiť, nakoľko je ťažké tomu niečo vytknúť - kvalita nahrávky je fajn, hudba má
hlavu a pätu, album je rozmanitý, keďže každá skladba má niečo svoje... ale
aby som odpovedal na v úvode vytýčenú otázku, či Machina Baphometa o niečo
zdvihne scénu z popola, tak odpoveď je: nie, Machina Baphometa a jej „On
the Ruins of Empires“ svojou sivou priemernosťou s tým popolom tak
splynie, že o ňu síce človek zakopne, ale nevšimne si o čo zavadila
jeho noha.
Hodnotenie: Priemer
Napísal: B.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára