V aktuálnej
recenzii budem pokračovať v svojej miniexkurzii po novinkách poľskej
scény. A podobne ako pri Prawii je predmetom recenzie štýlový mix. Ďalej
však podobnosti celkom nepokračujú, hudba Saltusu predstavuje melodický mix
blacku, deathu a istej dávky thrashu. Navyše Saltus sú v porovnaní
s krajanmi z Prawie predsa podstatne známejším menom.
Kapelu
osobne registrujem už od materiálu Slavonic
Pride a odvtedy jej hudobnú púť aspoň jedným okom sledujem. Jej vrcholom
bol podľa mňa zatiaľ split s kapelou Abusiveness nazvaný Nowa Era, kde hudba Saltusu svojim
poňatím občas nebola úplne vzdialená Immortalu niekde v období okolo At the Heart of the Winter. Originál
kazeta tejto nahrávky si v mojom prehrávači užila nejedno prehranie, kým
sa „nezožula“ a nestala sa iba nepraktickým suvenírom v zbierke. Oba
plné albumy mali svoje kvality, ale musím priznať, že nepatria
k nahrávkam, ku ktorým sa nejako pravidelnejšie vraciam. Okrem toho Saltus
vydali počas svojho pôsobenia viacero EP, kolaborácií, demáčov i album
z živého vystúpenia. Napokon, jedno ich živé vystúpenie na Hell Fast
Attacku som videl osobne. Ich koncert však nebol úplne presvedčivý a bol pre
mňa istým sklamaním.
Po
historickom exkurze sa konečne dostávam aj k aktuálnemu EP, ktoré vydalo
Battle Hymn Productions. Pohansky ladený obal vytvoril Sirkis, iste mnohým
známy z kapely North. Aby som milovníkov encyklopedických informácií
potešil ešte raz, uvediem, že autorom textov je bývalý člen Saltusu, Wojnar. Toho
iste mnohí poznajú z rovnomenného neofolkového projektu.
Album tvorí
päť skladieb. Z nich prvé tri sú metalové a myslím si, že dobre
reprezentujú aktuálnu tvár kapely. Hutné thrashové či death metalové riffovačky
sa striedajú s melodickými blackovými riffmi hnanými vpred rýchlymi bicími na
štýl švédskych kapiel. Druhá skladba (Czas
zemsty) začína práve takým Immortalovským motívom, aké som vyššie spomínal.
Piesne sa nesú hlavne v rýchlejších tempách, ale Saltus vedia aj spomaliť
a medzi rýchle pasáže sú umiestnené pomalšie španielkové party. Občas sa
mihnú podkladové klávesy, ktoré si neuzurpujú nejaký výraznejší priestor a
fungujú čisto ako podmaz pre gitarové party. Mix je vzdušnejší ako
v prípade minule recenzovanej Prawie a nástroje dostávajú svoj
priestor, snáď s výnimkou basy, ktorá ale hrá asi len nejaký rytmický
základ. Osobne sa mi zdá, že vokál bol na minulých nahrávkach výraznejší, čo je
trocha na škodu aktuálneho EP.
Kompozícia
je zaujímavá i melódie sú solídne, ale pri prvých dvoch skladbách by som
povedal, že im chýba taký úplne extra nápad, ktorý oddeľuje umenie od dobrej
remeselnej produkcie. Tretia, Duch
ciemnych borów, je asi najpriamočiarejšia a najviac pagan blackovo
ladená spomedzi „typických“ (použitie tohto sloveného spojenia sa objasní
nižšie) metalových skladieb na EP. Jeden z motívov mi evokuje niečo
z ich staršej tvorby, konkrétne pieseň Wielki
las. Pieseň vrcholí epickým refrénom a zdá sa mi lepšia ako dve
predchádzajúce kompozície.
Štvrtá
skladba si to namierila do úplne iných vôd a predstavuje taký hrdý
pohanský pagan ambient/neofolk, ktorý nesú polohovorené čisté vokály, klávesy
a akustické gitary. Povedzme si úprimne, je to taký slušný nadpriemer. Osobne
som už isto počul v tomto štýle lepšie, ale i oveľa horšie veci.
Album
uzatvára metalová verzia ľudovej balady z oblasti Kurpie. A uzatvára
ho vo veľkom štýle s hosťujúcou huslistkou a vokalistkou
s prenikavým čistým spevom. Skladba s pochmúrno-hrdou atmosférou je
podľa môjho osobného názoru jednoznačným vyvrcholením albumu. Asi takto by mal znieť pagan metal, nie ako jarmočné hity
s infantilným popevkom!
Takže si to
na záver zhrňme. Ak by EP skončilo štvrtou skladbou, moje hodnotenie by
zaslúžene nepresiahlo nadpriemer. Saltus je kapela s dlhodobo vysokým
štandardom a obdivuhodnou inštrumentálnou kvalitou, no nikdy nepatril do
úplnej špičky (s výnimkou spomínaného splitu s Abusiveness) a momentálne
mi kapela príde myšlienkovo trochu vyčerpaná. Posledná skladba nahrávky však posunula moje
hodnotenie o stupienok vyššie a myslím si, že je aj tým pravým
dôvodom, pre ktoré sa EP oplatí vypočuť. A možno predstavuje aj zaujímavú
cestu, ktorou by sa Poliaci mohli v budúcnosti vydať.
Hodnotenie: Veľmi dobré
Napísal: N. K.H.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára