Burshtyn - Прах Відчайдухів (2016)

Burshtyn je ukrajinský výraz pre jantár a zároveň názov kapely, ktorá vznikla z popola jednej z legiend východeurópskeho black metalu, kapely Dub Buk. A keďže Burshtyn je meno nové a málo známe, vrátim sa najprv ku koreňom a v skratke čitateľov nostalgicky prevediem tvorbou dnes už neexistujúcej formácie. Veď už len fakt, že album vyšiel pod vlastným vydavateľstvom Dub Buk Katafrakt nasvedčuje, k akému odkazu sa Burshtyn hlásia.

Dub Buk na svojich demáčoch začali podobne ako veľa vtedy začínajúcich ukrajinských kapiel, keď vychádzali zo symfonického black metalu, aký bol pod vplyvom nórskych spolkov populárny v druhej polovici deväťdesiatych rokov. Teda aj s využitím ženského spevu a všetkým, čo k tomuto subžánru patrí. Tútu „prvú éru“ ich tvorby ukončil album Іду на ви!,  ktorý možno právom považovať za jeden z pilierov ukrajinského black metalu. Oproti demáčom sa hudba posunula viac k pagan black metalu, zlepšil sa zvuk a zvýšil sa dôraz na gitary, čo výsledku pridalo na agresivite.

Ďalší album Pусь понад усе! Priniesol ešte výraznejší odklon od pôvodnej tvorby. Dielo je mixom nielen viacerých metalových žánrov, ale kapela tu veľmi podarene experimentovala nielen s tradičnou ľudovou hudbou, ale dokonca s technom. V roku 2010 prišiel tretí album Мертві сорому не ймуть, ktorý priniesol thrashovo riffovaný black metal, v ktorom klávesy stratili svoju pôvodne veľmi významnú rolu. Album sa niesol skôr v stredných tempách a hoci jeho úvodná Батько клятв patrí medzi to najlepšie, čo Dub Buk stvorili, predsa ho však ako celok považujem za ústup z dobytých pozícií.

Po krátkom experimentálnom EP s názvom Under the Solar Sign, prišiel album Цвях, ktorým sa pôsobenie kapely napokon uzavrelo. Tu sa Ukrajinci značne odklonili od predchádzajúcej tvorby, keď album je štýlovo možné zaradiť ako technický death/thrash. Album má svoje nesporné kvality, ale stretol sa s istým nepochopením fanúšikom, ktorý od kapely očakávali niečo úplne iné. Ak máte chuť na black-thrashovo orientovanú hudbu, tak jednoznačne odporúčam tvorbu pomerne neznámeho bočného projektu kapely, s názvom Ungern. Tá mi je jednoznačne bližšia ako Цвях.

Po tomto historickom exkurze sa môžeme vrátiť späť k recenzovanému albumu. Ten vyšiel ako digipack v minulom roku. Grafika na obale predstavuje štylizované korene (či koruny) stromov. Grafická úprava vnútri digipacku je poňatá pomerne stroho, ale vkusne, text každej zo skladieb dopĺňa jedna sprievodná kresba. Čo som so svojimi znalosťami ukrajinčiny zachytil zo spevu i bookletu, tak sú text venované patriotickým témam a odkazujú i na aktuálne dianie na Ukrajine. Je logické, že pre takéto témy je najlepšie zvoliť rodný jazyk.

Album možno nezaujme bombastickou grafikou, ale jeho sila tkvie predovšetkým v jeho hudobnej stránke. Tu si pomôžem porovnaním s tvorbou Dub Buku. Povedal by som, že sa Burshtyn  na svojom debute vrátili kdesi do obdobia okolo Мертві сорому не ймуть, ale s lepším zvukom a silnejšími kompozíciami. Piesne sa nesú predovšetkým v stredných tempách, okrem tremolového hrania, gitary občas thrashovo zariffujú a klávesy sa objavujú len občas, aby zvýraznili gitarové melódie. A podobne ako za starých časov máme na albume aj ľudovú skladbu Ой там на горі... zaspievanú ženským hlasom, ktorá v polovici pekne predeľuje album.

Прах Відчайдухів je však v prvom rade metalový album. A to veľmi kvalitný. Zvuk je pomerne agresívny a špinavý, ale zároveň dobre čitateľný a človek počuje všetky nástroje, vrátane rytmickej basy. Celkovo dielo pôsobí dosť homogénne, tak je možno trochu ťažké vybrať nejaké jeho vrcholy. Ja by som osobne vyzdvihol druhú hrdo-nostalgickú Млин Віків, ktorá výborne graduje od pomalšieho začiatku. Skladbu výborne podporujú drapľavé vokály, ktoré sú naozaj výrazným prvkom celého albumu. V strede albumu sú silné skladby, trojka s výstižným názvom Непотрібно Христа a piata Козак. Aby som tu ako vrchol albumu nemenoval postupne všetky skladby, tak preskočím na poslednú Чортомлик. Začiatok sa rozbieha takmer v až celticfrostovskom duchu a to ešte I.Z.V.E.R.G. vystrúhal parádne „oomph“, za aké by sa nemusel hanbiť ani Tom Warrior. Skladba za pomoci klávesov a huslí vrcholí takým zlo-šialeným, takmer folklórnym motívom, až to človeka z prehriateho letného sparna odfúkne rovno do veternej noci na ukrajinskej stepy, kde blúdia preludy prebudené zo skýtskych mohýl i hrobov z mnohých bitiek, ktoré na nej za stáročia zviedli Kozáci.

Ak mám vyjadriť nejakú kritiku, tak sa občas môže zdať, že sa niektoré riffy opakujú až na hranicu únosnosti bez nejakých výraznejších zmien. Niežeby to bola v black metale nejaká novinka, veď máme kapely, ktoré dokážu obohrávať celkom slušne na dlhých plochách aj jeden-dva motívy. Predsa by však možno dynamike albumu pomohlo, ak by boli skladby o niečo kratšie.

A to je k výhradám z mojej strany všetko. Podľa mňa je Прах Відчайдухів jednou z najlepších vecí, ktorá vyšla na black metalovej scéne za niekoľko posledných rokov. Ak mám album porovnať s vydaniami v okruhu slovanského pagan black metalu, tak je o čosi lepší ako určite vydarený O turniach, jeziorach i nocnych szlakach od poľských Wędrujący Wiatr a predčí aj tak očakávanú novinku od krajanov Nokturnal Mortum. Neviem či sa Прах Відчайдухів vyrovná vrcholom tvorby Dub Buku, ale Burshtyn určite nie je žiadny Dub Buk revival a dedičstvo svojho veľkého predchodcu nesie kapela na svojom debute hrdo ďalej s vyzretosťou, aká sa takýmto veteránom patrí. Snáď Burshtyn uvidím aj naživo a možno sa táto príležitosť naskytne aj na slovenskej pôde ;). Dovtedy však rozhodne odporúčam vypočuť si album, ktorý je podľa mňa zatiaľ dosť opomínaný napriek svojim nesporným vysokým kvalitám.

Hodnotenie: Výborné

Napísal: N. K.H.