Nie je to tak dávno, kedy sa mi pod ruky dostalo CD Pánov času – Zelené sihote. Vraví sa že šaty robia človeka a inak tomu zrejme nebude
ani pri “ošatení“ albumu. Na albume dominuje zelená farba, čo je vzhľadom na názov albumu trochu prvoplánové, a nevyvážené, ale to zrejme záleží od vkusu. Zaujímavé sú skôr obrázky pastiera oviec
s gajdami a nejakého tvora – napoly človeka napoly kuraťa, tiež
s týmto nástrojom. Pri troche fantázie som si pomyslel, že by mohlo ísť
o vyobrazenie mytologického zmoka, charakteristického pre slovanskú
kultúru. Žeby sa našiel na slovenskej scéne niekto, kto by rozvíjal spojenie našej mytológie a tradičných
aerofónnych nástrojov?
Niekomu by sa možno mohlo zdať, že píšem bludy a že
gajdy sú predsa škótsky či írsky nástroj, tak aká že tradícia? Pravda je taká,
že gajdy boli súčasťou valašskej kultúry, ktorá má na Slovensku hlboké korene.
Na niektorých slovenských územiach tento nástroj ešte stále udržiava
kontinuitu, a preberá sa z generácie na generáciu. V iných zase však
bol pre neľahkú údržbu, ale aj samotnú náročnosť hry vytlačený a nahradený
napríklad heligónkou.
Je to teda trochu archaickejší nástroj, ale niektoré
zoskupenia sa ho snažia opäť priviesť na povedomie. Príkladom môže byť kapela
Vrbovské vŕby, ktorej pieseň Oženil sa Adam, či Predávala na rínku snáď milovníkom
folku a etno hudby netreba predstavovať, ale pre tých čo nepoznajú – tieto
skladby by sa dali charakterizovať ako sprostonárodné. Cieľom je pobaviť
poslucháčov piesňami hranými na tradičných hudobných nástrojoch s chytľavým
tanečným rytmom a s ľahko vulgárnymi textami, ktoré sa veľmi
jednoducho pamätajú a tak zostávajú zakonzervované v podvedomí ešte
dlho po vypočutí . Páni času zvoli podobnú taktiku a už pilotná skladba Od Kostolian druhý dom, či Hopaj čupaj by sa
tiež dali začleniť do tohto “šuflíčka“.
Priznám sa však, že kategorizácia Pánov času do nejakej
žánrovej škatuľky mi robí trochu problém. Nedá sa povedať, že by išlo
o číri folk. Napadá mi world music (nakoľko zoskupenie už bookletom ale aj
hudbou budí dojem rýdzo slovanskej záležitosti. Na albume sa však nachádzajú aj
prebraté melódie talianskej vianočnej piesne Piva Piva alebo stredoveké tóny
v piesni Bogurodzica, či v Medveďom tanci). World music je však hudba,
ktorá vytvára fúziu rôznych žánrov, nie klbko rôznych melódií majúcich pôvod
v európskych krajinách. Vhodnejší názov by bol teda asi world /ethno-folk.
Netuším, či tento žáner existuje ale tým je práve kapela Páni času
zaujímavá – album neznie tuctovo, skôr originálne. Akustická gitara, gajdy,
bubon, šalmaj, píšťaľka a iné doplňujúce nástroje majú v repertoári
kapely rovnomerný čas a priestor. Inštrumentálne vyvážené skladby tak
nepôsobia na poslucháča rušivo, či iritujúco ako je tomu pri iných folkových
kapelách, kde jeden tradičný nástroj dostáva toľko priestoru, až si chce
poslucháč vyrvať zaživa svoje sluchovody z uší páčidlom.
Po technickej stránke nemám albumu čo vytknúť. Je počuť, že
muzikanti sú s nástrojmi v harmónii
a príprave albumu venovali čas. Na albume sú rytmické ale aj tempické
zmeny pomerne častým javom, čo je na zvládnutie pri nahrávaní pomerne náročná
záležitosť. To by bez prípravy nešlo. Niektoré pasáže v piesňach pôsobia až
filmovou charizmou a nechávajú na krížoch poslucháčov príjemné mrazenie.
album dostal názov podľa baladickej piesne Zelené sihote, na ktorom hosťovala ženská speváčka, ktorá text piesne precítila až do špiku.
Čo sa týka bookletu okrem textov sa v ňom nachádzajú aj
fotografie kapely od talentovanej dokumentaristky Barbory Vaculovej, ktorá sa
svojim vizuálnym prejavom podieľala už na niekoľkých zaujímavých hudobných projektoch (spomenúť
môžem napríklad klip Kataríny Málikovej – Pustvopol). Booklet albumu je
o to zaujímavejší, že k jednotlivým skladbám, je vždy nejaká notická
poznámka k pôvodu skladby, alebo zaujímavosť, ktorá prispela k vytvoreniu nahrávky,
či názvu piesne, čo môže potešiť nejedného zvedavého poslucháča hladného po
zákulisných informáciách.
Zhrnutie:
Kapela Páni času je skupina troch muzikantov inšpirovaných
gajdami, tradičnými aerofónnymi a folkovými nájstrojmi a historickými
melódiami, témami a hudbou. Ich debutové CD Zelené sihote je po technickej
stránke precízne zvládnuté. Problém nastáva pri formálnej stránke albumu.
Nevidím nejaký zámer alebo smerovanie. Kapela by si podľa môjho názoru mala
ujednotiť , či sa chce v budúcnosti venovať stredoveku, alebo rozvoju a prípadnej
modulácii slovenských ľudových melódii alebo vytvoriť fúziu melódii, ako je
tomu aj pri tomto albume - avšak bez žánrových presahov. Takéto prečnievanie by
znieslo väčší experimentálny prístup pri tvorbe a dodalo by skladbám nového
ducha. V každom prípade sú Zelené sihote veľmi zaujímavým a originálnym
počinom na slovenskej hudobnej scéne.
English
overview:
Band Páni
času is group of three musican inspired by bag-pipes, traditional aerophonic
and folk instruments and historical melodies, themes and music. Their debut
called Zelené sihote is technically well prepared and made. Problem is in the
formal site. I do not see any further direction. In my opinion band should
consider if they want to made medieval
melodies or develope slovak folk melodies or made a fusion of those
musical themes, just like they did on this album – but without genres overlap.
This overlaping could show their creative potential and would give new sound to
the songs. Despite my critics, album Zelené sihote is very interesting and
original CD on slovak music scene.
Hodnotenie: 7.5/10
Napísal: Ad-mi-rall
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára