utorok 10. apríla 2018

Cultus - Gezeteld in Zegeruinen (2016)



Keď som pred rokmi začínal s Pagan Black Metalom, zablúdil môj záujem naprieč Európou k holandskej scéne. Z pomedzi všetkých mien už vtedy svietil názov Cultus. Dovolím si povedať, že dnes už dosť známe meno z holandskej scény. Jediným oficiálnym členom a kormidelníkom čiernych vôd naprieč dvadsiatimi rokmi aktívnej činnosti je Arjan z Heidens Hart Records. Dnes držím v rukách tretí a v celkovej diskografií posledný dlhohrajúci album „Gezeteld in Zegeruinen“. Samotný album predstavuje na jednej strane vyvrcholenie šestnásť ročnej aktívnej práce, na druhej strane vracia poslucháča späť k počiatkom samotnej skupiny. Dôvod je jednoduchý. „Gezeteld in Zegeruinen“ je vlastne nanovo prehratý a prepracovaný debutový album "A Seat in Vallhala" a niekoľko starších skladieb. V minulosti sa to stalo niekoľko krát a z tých najznámejších pokusov môžem spomenúť napríklad Burzum (From the Depths of Darkness) či nepodarený komerčný pokus od Dimmu Borgir (Stormblast MMV). Dôvody na tento krok môžu byť rôzne, či už nespokojnosť s pôvodnou nahrávkou alebo snaha o vyťaženie ďalších finančných prostriedkov prežuvaním  zavedenej nahrávky. Nebudeme tu dnes samozrejme súdiť dôvody Arjana nech už boli akékoľvek. Radšej sa pozrieme na samotný album  krátkou analýzou a exhumujeme pre pamätníkov debutový album  na porovnanie.

„Gezeteld in Zegeruinen“ predstavuje sedem skladieb označených rímskymi číslicami a okrem oficiálneho vydania na CD sa fanúšikovia dočkali minulý rok aj limitovaného vinylového vydania. Ako prvé čo mi udrelo do očí je samotný obal. Naozaj veľmi pútavý, mytologický motív s okrídlenými jazdcami bez loga či popisu vystihujúci myšlienku autora bez zbytočných koláži a iných grafických kombinácií. V jednoduchosti je sila, to je motto tohto materiálu cez jeho samotný vizuál až po obsah. Prvá skladba začína veľmi energicky v rezkom tempe, ktoré pretrváva počas celého albumu. Oproti pôvodnej verzií (Forest Music) z debutového albumu zmizol príšerný automat a zvukovo sa pohybujeme v úplne inej rovine. Všetko je jasné, zreteľné a tak si poslucháč môže naplno vychutnať zaujímavé gitarové riffy. Kým pri pôvodnej skladbe automat pôsobí bohužiaľ ako nutný doplnok, aktuálne bicie na prehratej nahrávke otvárajú úplne novú dimenziu celého albumu. Album pôsobí kompaktne ako celok od prvej po poslednú skladbu, čo sa nedá povedať o debute, kde sa stretávajú dva zvukovo odlišné materiály a tak celá koncepcia pôsobí dosť rozbito.  Druhá skladba začína v podobnom tempe opäť s rýchlym, energickým úvodom. Tak ako v prípade prvej skladby, to čo mi už od začiatku imponuje na „Gezeteld in Zegeruinen“ je jeho určitá dávka melodickosti zahalená v klasickej black metalovej jednoduchosti. To čo však na úvod poslucháča nabudí mňa postupne začína nudiť. Skladby sa začínajú bohužiaľ podobať jedna druhej ako zle zrastené siamské dvojčatá, čí už ide o tempo bicích či gitarové riffy. Tak tu máme bohužiaľ jednu “dlhú vleklú skladbu“, ktorá charakterizuje celý stred albumu a kriví počiatočný úsmev na mojej tvári. Porovnávať naďalej jednotlivé skladby s debutom v tomto prípade stráca na zbytočnosti. Ako som povedal v úvode, zásadný rozdiel vidieť v produkcií albumu a bicích. Samozrejme s lepším, zrozumiteľnejším zvukom vyznejú gitarové vyhrávky či spev, ktorý na debutovom albume pôsobí ako z detskej vysielačky. 


Záver albumu v podobe šiestej a siedmej skladby mierne oživuje moje počiatočné nadšenie. Riffom sa vracia údernosť a melodické linky pekne vypĺňa basová gitara. Hlavne posledná skladba s pôvodným názvom  Wijze stem uit het verleden získava moje najväčšie sympatie.

Čo dodať na záver. „Gezeteld in Zegeruinen“ predstavuje výber ranných nahrávok skupiny Cultus, prevedené do zrozumiteľného štúdiového zvuku. Oprašuje prachom zasypané nahrávky, exhumuje kostlivcov z kazetových demáčov. Dáva nový šat a tým možnosť osloviť nových poslucháčov, prípadne vliať trochu nostalgických sĺz do tvárí tých starých. Rozhodne túto možnosť schvaľujem, keďže konečne pôsobí celý album kompaktne. Čo ma však bohužiaľ mrzí je určitá monotónnosť a jednotvárnosť, ktorá bohužiaľ zráža moje celkové hodnotenie.  Je len škoda, že Arjan nesiahol aj po druhom albume Hymns of Descending, ktorý ponúka tiež niekoľko zaujímavých kúskov na prehratie a tým oživil celú nahrávku.

Hodnotenie: Priemer / 6

Napísal: Blutkrieg

English overview:

Dutch well known band Cultus presents seven strong, but melodic songs on their third album. Gezeteld in Zegeruinen isn't a new album, but an entirely reworked and re-recorded debut album „A seat in Valhalla“. Material has complete new sound and production. The beginning of album is powerfull with melodic parts and black metal rawness, however problems start in middle of the album. Songs begin to be boring and monotonous. Whole material saves the end with last two songs. It´s a pity, that Arjan didn´t re-recorded also some interesting songs from second album.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára