Jill Janus z kapely Huntress nájdená mŕtvá

Speváčka americkej heavy metalovej kapely Huntress Jill Janus bola nájdená mŕtva 14. augusta. Jill dlho trpela psychickou chorobou, proti ktorým sama bojovala. Pravdepodobne to bol aj dôvod prečo si siahla na život. Nech odpočíva v pokoji.

Kapela Huntress hrala heavy metal s atypickým vokálom speváčky. Texty sa motali okolo fantasy tematiky a okultizmu.

Voltumna, Terrestrial Chaos, Žriebädlo, Morhörr (Bratislava, 2. 6. 2018)

Kto sa pohybuje koncertnou scénou v Bratislave, musel posledný rok zaznamenať zvýšenú aktivitu na black/death metalovej scéne. Ide o jedno meno, ktoré veľmi usilovne udržuje oheň bratislavského  undergroundu, a tým je Loud Farm Booking. Akosi som si zvykol posledné mesiace, že ak sa niečo deje v metalovom undergrounde v Bratislave, tak to spískali práve oni. Tak sa stalo aj poslednú sobotu 2.6., kedy sa klubom Kulturák prehnali tri domáce a jedna talianska skupina. S týmto podnikom som nemal až také koncertné skúsenosti, no nakoniec to zvukovo vystrelilo veľmi sľubne a celý koncert aj vďaka tomu dopadol príjemne. Ľudí bolo pomenej, ale to je, bohužiaľ, fakt, na ktorý sme si posledné roky zvykli už asi všetci.  Na report sme dnes večer boli dvaja a tak ponúkame dva jemne odlišné, ale zato pestré pohľady na dnešný večer. Poďme teda rovno na prvú skupinu tohto večera.

Morhörr

Ako prvý otvárali dnešnú akciu vzhľadovo mladá kapela, hrajúca thrash crossover (sami to nazývajú Mor&Roll). Keďže som bol zvedavý predovšetkým na ďalšie kapely, zbehol som schody kvoli pivu (remeselné, mňamka) a na Morhörr som zostal na slušnú časť koncertu. A nebol som sám, mali aj svoju fanúšikovskú základňu jasne rozoznateľnú podľa kapelových tričiek. Skupina sa veľmi dobre bavila a niet divu, rozhodne si nerobila hanbu, zvuk mali dobrý a ja som sa, napodiv, príjemne bavil s nimi. Keď sa niekde objavia nabudúce, nie je dôvod sa im vyhnúť.

Žriebädlo

Druhý sa na pódium dovalila black metalová horda zo Serede. Pre mňa osobne ťahúň pozornosti. Pred koncertom som ich album počul párkrát a chcel som vedieť, čo napáchajú naživo. A napáchali. Dobre nazvučené gitary produkovali valivý zvuk, atmosféra sa darila, spevák k nej výrazne prispieval oduševneným, nielen vokálnym, ale aj pódiovým výkonom. Kapela zahrala niekoľko songov z prvotiny Najsamprv, a navyše potešila aj dvoma, do playlistu dobre zakomponovanými, novotinami. Moja čierna duša si spokojne počas show priadla, napriek jednej bielej škvrne na tričku tejto kapely. Tou bola, žiaľ, neprítomnosť basáka, ak som správne pochopil, chýbal kvôli pracovným povinnostiam. Tento fakt, bohužiaľ, jemne zráža výsledný dojem, no i napriek tomu dnes večer Žriebädlo príjemne prekvapilo.

TerrestrialChaos

S Terrestrial Chaos som mal do činenia minulý rok na akcii s Algor. Už vtedy ma táto domáca formácia z Bratislavy celkom zaujala svojou dômyselnou kombináciou black/death/thrash metalu kamuflovanou pod názvom experimental metal. Osobne tieto kombinácie žánrov veľmi nepreferujem, no chalani majú cit vytvoriť tú správnu hudobnú zmes, a tak som sa tešil aj na dnešné vystúpenie. Bohužiaľ, ako v predchádzajúcej skupine, aj tu absentoval basák. Ako som sa neskôr dozvedel, kvôli zdravotným problémom nemohol prísť, a tak sa zvyšok skupiny rozhodol potiahnuť dnešný set bez štyroch strún. Nanešťastie musím povedať, že toto rozhodnutie bolo citeľne počuť. Hudba bola veľmi energická a jednotliví členovia predvádzali zo svojho hudobného umu, čo sa dalo. Jednoznačne musím vyzdvihnúť bubeníka, ktorý pôsobí aj v senických Rawcvlt, ktorý vyžmýkal v dnešný večer z bicích, čo to len šlo. Sympatický bol aj výkon oboch gitaristov, ani jedna skladba rozhodne nenudila a vzájomná symfónia riffov sa naozaj dobre počúvala. Spevákov blackový prejav perfektne dopĺňal celú skupinu, a tak sa približne niečo cez pol hodinu vystúpenia rýchlo odsýpalo. Ľúto mi je naozaj basy, keďže jediný negatívny dojem z celého vystúpenia spočíval práve v absencií tohto nástroja, čím bola hudba Terrestrial Chaos jednoducho zvukovo ochudobnená. Nevadí, snáď nabudúce, avšak rozhodne príjemné prekvapenie tohto večera.

Voltumna

Poslednú pol hodinu som mal možnosť v dave vidieť vtipne namaľovaného mužíka s dlhou bradou, ktorý neustále pobehoval medzi ľuďmi. Na začiatku som myslel, že ide o Jerryho bratranca, alebo nebodaj nasledovníka tohto nášho okultného vyznávača, no neskôr sa z neho vykľul jeden z troch hudobníkov, ktorý predstavovali dnešného talianskeho headlinera. Pohľad to bol naozaj veľmi chaotický, neviem či nebol dostatok času alebo farieb alebo chýbalo zrkadlo, súdnosť, no najlepší warpaint dnešného večera mal jednoznačne Jerry. Musím povedať, že som ostal zaskočený a spomienky na jeden report z našich stránok „Voltumna, Oheň, Bloody Redemption a Žriebädlo“ sa začali kdesi vynárať spod nánosu priemerného vína, záhadnej thajskej pálenky, ktorá vyzerala ako sójová omáčka v kombinácií s tatranským čajom. Nie, negrcal som, no ústa mi krivil úsmev na tento naozaj vtipný report a určité obavy, aby sa neopakoval ten istý večer aj dnes. A ono to naozaj nebolo až také zlé. Chlapci sa síce hýbali ako handrové bábiky s tým príšerným imidžom, narvaní medzi dvoma bannermi a bubeníkom, no celkový hudobný dojem sa pohyboval niekde na stupnici medzi 6 až 7 bodov. Za triezva by som im možno dal 5, no nebudeme nad tým zbytočne špekulovať. Moje hodnotenie koniec koncov zdvíha bubeník, ktorý v ten večer podal naozaj perfektný výkon. Gitarové riffy boli síce priemerné, no opäť sa na koncertné pódia dostala basa a tak to vystúpenie o stupeň ožilo. Celkový dojem bol mierne rozpačitý. Voltumna zahrala síce fajn, no počas ich vystúpenia som mal pocit, že táto skupina by mala ťahať šnúru ako predkapela a nie ako headliner. Jednoducho som čakal, že spoza baru, zadného stolíka či dákeho tajného šatníkového priestoru ako v Narnii vybehne dáka skupina  a všetkých nás tam poriadne rozbije. Nestalo sa, no evidentné fiasko ako v Banskej Bystrici sa dnes večer rozhodne nekonalo.

Na záver možno ešte pár slov. Sobotný koncert znamenal naozaj príjemne strávený čas. Chválim výber klubu kvôli komornejšej atmosfére, celkom počúvateľnému zvuku a výberu skupín. Nešlo síce o žiadne „veľké“ mená, no každý koncert nemusí byť o obrovskom zahraničnom ťahačovi. Dostatočný priestor dostali domáce skupiny, a tak to má byť, aby plameň undergroundu úplne nevyhasol. Organizátorom držím palce v podobných zaujímavých akciách.

Napísal: Blutkrieg a Ylly

Výlet na Kilkim Žaibu XIX. (2018)

V posledných rokoch je skutočne široký výber kvalitných letných festivalov. Tento rok sme si vybrali jeden zahraničný, na ktorý sa vyberieme a zorganizujeme menší výlet. O litovskom festivale Kilkim Žaibu som písal už reportáž pred štyrmi rokmi, kedy som sa účastnil 15teho výročia. Pre tých čo sa s festivalom ešte nestihli zoznámiť, tak je to pagan/black/folk metalový festival, ktorý svoj "line up" dopĺňa rôznymi inými metalovými žánrami, ale aj akustickou tradičnou hudbou, ktorá je charakteristická pre Pobaltie.

Okrem hudby môžete na festivale zažiť aj tradičné ľudové hry, "vikingský futbal", slnovratné ohne (keďže sa festival koná v období letného slnovratu - áno Litovci ho majú o týždeň neskôr), či zápasenie šermiarov a living history baltských kmeňov.

Miesto festivalu a prostredie je pri dedinke Varniai v rekreačnej oblasti pri jazere. Stanovacie zóny sú rozdelené na tichšiu a hlučnú a na výber máte rôzne druhy tradičných jedál a pitia.

Festival trvá tri dni, tento rok to je od 28.6. do 1.7. 2018

Line up na tento rok je skutočne znamenitý, blžišie ho môžete preskúmať TU

Výlet zo Slovenska a informácie:

Tento rok sme sa rozhodli teda zorganizovať výlet na festival a máme v minivane voľné ešte 3 miesta a kto bude mať záujem môže sa prihlásiť. Nižšie pridávame info o celom výlete.

Odchod: z Banskej Bystrice 27.6. 2018 v skorých ranných hodinách (cca 6:00)

príchod na festival je noc dopredu, aby sme sa rozložili kde len chceme.

Príchod domov: 3.7. 2018 (večer)

Náklady: cestovné tam aj späť vrátane prenájmu auta vychádza 100€. Vzhľadom na známosti v Litve som cenu lístka na festival vybavil u organizátora 30€ (na všetky tri dni). Dokopy to teda máte 130€ aj s cestou. V cene je aj litovsky hovoriaci sprevodca ;)

Festival končí 1.7. ale my prídeme domov až 3.7. Prečo? Pretože cestovať 1200km tam a potom aj späť je dosť a ja okrem toho, že chcem navštíviť svoju budúcu rodinu v Litve, chcem aby ste mali aj niečo z krajiny, takže na programe po festivale budete mať krásne prímorské mesto Klaipeda, v ktorom strávite celý deň. Ubytovanie bude za minimálne náklady nakoľko aj v tomto meste máme nejaké kontakty.

Ak máte záujem zúčastniť sa výletu, napíšte nám na email: beswebzine@gmail.com alebo na našu facebook stránku. 

Užitočné info na cestu:

V Litve majú euro!

Je tam chladnejšie ako u nás!

Nemajú moc radi Rusov.
Majú krásne ženy (percentuálne ich je viac ako chlapov)

Litovčina je baltický jazyk (nie slovanský, nie germánsky ale baltický!)

Taktiež veľa vypijú!

Štvrté kolo Veľkej letnej súťaže (a vyhodnotenie tretieho)

Po týždni zdravím všetkých čitateľov Besu a súťažiacich. V minulom kole sme mali trošku tvrdší oriešok a prejavilo sa to kúsok aj na odpovediach. Správna odpoveď z minulej hádačky bola: Litvintroll - Da Siabra (Bielorusko). Skočná skladba od folk metalových Bielorusov potrápila nejedného z vás. 

Okrem toho sme pridali počas týždňa rozhovor s domácim pivovarom Rod, ktorý sa rozhodol zasponzorovať našu súťaž niekoľkými flaškami remeselného piva. 

Bodové poradie po treťom kole je nasledujúce:

Slavoron - 9 bodov

Romivoj - 9 bodov
Noctur - 9 bodov

Amper - 8 bodov

Michael.bm - 6 bodov

Mor Ho - 6 bodov

Michal I. - 5 bodov

Vilozof - 3 body
Azraengelo - 3body

Rastislav K. - 2 body

Goremass - 1 bod

--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Pokračujeme štvrtým kolom a ukážka je nasledujúca. Odporúčam vypočuť veľmi pozorne!

Rozhovor - Domáci pivovar Rod (4. 6. 2018)

Keďže s metalovou hudbou či históriou je spojené aj dobré pivo a tento pivovar má nezvyčajný názov, rozhodol som sa priniesť čitateľom niečo doteraz neobvyklé. Rozhovor ohľadom tohto moku a jeho výroby či iných záležitostí. Otázky sa pýtal S.

Zdravím ťa Tomáš. Ako čerstvý milovník remeselného piva som zaregistroval váš domáci minipivovar s názvom Rod len nedávno. Prve čo mi upriamilo pozornosť boli názvy zo slovanskej mytológie, ktorej sa už dlhší čas venujem. Kedy a ako sa zrodila myšlienka variť domáce pivo?

Ahoj S. S nápadom varenia piva prišiel kamarát Ivoš, s ktorým sme navarili zopár várok. No samotnou príčinou bolo predovšetkým to, že bežne dostupné pivá ponúkané na Slovensku nám nechutili.

Samotný názov ROD vznikol pred poldruha rokom v hlave parťáka, variča Paša, s ktorým sme chceli u ľudí priblížiť našu slovanskú mytológiu, pretože máme pocit, že akosi ľudia zabudli na našu pohanskú históriu, zvyky, tradície, či na samotných bohov. Názvami jednotlivých druhov pív, čo varíme, sa snažíme jednotlivých bohov opísať a tým vzdať úctu.

Remeselné pivo je v súčasnosti na vzostupe, teda lepšie povedané Slovensko zažíva renesanciu o kúsok neskôr ako ostatné krajiny. V čom vidíš dôvod záujmu ľudí o kvalitné a lokálne pivo?

Asi sa už presýtili našimi pivami a zistili, že sú i lepšie pivá, na ktoré boli zvyknutí. Zároveň dávajú šancu novým domácim, remeselným, či lietajúcim pivovarom.

Nie je tajomstvom, že si súčasťou metalovej či black metalovej komunity, isto chodíš na koncerty stretávaš sa s ľuďmi. Akí sú v tomto ohľade metalisti či vyznávači čierneho kovu? Majú záujem o drahší kúsok piva z remeselnej výroby?

Áno, metal mám rád a ak je čas a možnosť chodím na koncerty. Osobne si myslím, že komunita metalistov je odchovaná na pive a radi si priplatia za kvalitu. Ponuka remeselných pív je naozaj široká aj metalisti radi experimentujú.

Máš nejaký zaujímavý príbeh či historku spojenú s pivom, koncertom a jeho konzumáciou či degustáciou?

Občas sa stane, keď varíme v nočných hodinách, že podgurážení zaspíme a preleje sa nám z vedier sladina ešte pred vysladzovaním mláta, ako naposledy. To už nás len čakalo umývanie lepkavej podlahy a nadávanie. Keďže pivo pijem rád a často, snažím sa aj zúčastňovať rôznych akcií spojených s pivom. Pivné pochody, špacírky, behy, či slávnosti spojené s degustáciou. V Seredi jednu takú špacírku aj organizujeme. To je pre mňa.

Čo také môžeme zažiť alebo uvidieť na spomínanej špacírke?

Predovšetkým množstvo vypitého piva a dobrú náladu. Je to skôr pivno-turistická špacírka po vybratých krčmách a podnikoch, kde účastníci za každé vypité pivo zbierajú pečiatku jednotlivých zastávok a v indexe hodnotia kvalitu piva, toalety a celkový dojem. Po prejdení všetkých krčiem ich v cieli čaká diplom, guláš a pre prvých troch aj nejaké ceny. Akcia po prejdení samozrejme nekončí, v cieľovom podniku bude vyhrávať živá muzika, takže domov sa netreba ponáhľať.

Koľko litrov piva momentálne vyrábate a aké sú doterajšie odozvy? Plánujete rozšíriť výrobu poprípade si premýšľal, že by ťa toto remeslo živilo?

Na jedno varenie nejakých 180 litrov a snažíme sa variť často takže ročne je to pre nás celkom pekné číslo.  Odozvy sú zatiaľ dobré, máme svoju „klientelu“, ktorá nás podporuje aj k tomu, aby sme mohli stále variť a zdokonalovať sa. Varenie vnímame ako záľubu, a preto viem, že ma nikdy neuživí. Vstupné náklady pri zriadení remeselného mikro, či minipivovaru sú pre mňa finančne astronomické a časovo nezvládnuteľné. Bolo by to naozaj pekné, ale stojím pevne na nohách a som realista.

Keď už sme na začiatku načrtli tú slovanskú mytológiu. Aký je tvoj vzťah k našim najstarším dejinám, lepšie povedané predkresťanským náboženským tradíciám, ktoré zachovávali Slovania?

Je to niečo, na čo by sme nemali zabúdať a zároveň byť hrdí na odkaz, ktorí tu naši predkovia zanechali. Už len zvyklosti, ktoré tu i tam vidno napr. pri vynášaní, či pálení Moreny sú úžasné. Niečo predsa len nevymizlo, i keď sa po stáročia o to snažili „kresťania“. Preto je dobré sa pripomínať a šíriť osvetu.

Slovania a pivo to je vcelku dobrá kombinácia, ale je ešte jeden alkoholický nápoj, ktorým sme sa preslávili a tým je medovina. Aký je tvoj vzťah ku nej, poprípade ku jej kombinácii s pivom?

Máš pravdu, medovina skutočne patrila medzi nápoje Slovanov. Sám si doprajem každý večer za pohárik, ak mám práve doma. Kombináciu s pivom si čas od času dáme, keď chceme znásobiť chute. Občas pohárik vylejeme aj do piva.

Ak to nie je príliš osobná otázka. Snažíš sa udržovať niektoré tradície aj vo svojom osobnom živote? Povedzme napríklad aj to pálenie Moreny.

Bohužiaľ som časovo zaneprázdnený, no aspoň na pálení Moreny sa tradične stretávame. Je to vždy nasledujúci deň po zimnom slnovrate, kedy sa vyberieme s partiou k Váhu a ak nás čas netlačí, sme tam do rána. Je to veľmi pekný rituál a verím, že bude vždy ho s kým tráviť.

Mimochodom aký je tvoj obľúbený pivný druh a ako by si ho charakterizoval laikovi, keby sa naň opýtal?

Som odchovaný na ležiakoch, čo je druh piva, kde sa pri jeho výrobe používajú spodné pivné kvasnice. Týchto ležiakov je viac typov, no mne najviac šmakuje práve plzenský nemeckého štýlu, ktorý je viac prechmelený a tým horkejší. V dnešnej dobre je výber surovín na varenie piva priam ukážkový, takže skúšame, kombinujeme a stále varíme iné pivo. 80% našej produkcie je ležiak a ostatok s použitím vrchných pivných kvasníc ALE, IPA, či Stout.

Nedávno sme zverejnili na Bese letnú hádaciu súťaž, ktorú zasponzorujete nejakými fľaškami zlatého moku. Ako sa ti pozdávajú podobné hádanky? Ako hodnotíš svoj vlastný prehľad v metalovej hudbe?

Súťaž sa mi veľmi pozdáva a dúfam, že sa do nej zapojí čo najviac ľudí. Človek si aspoň opráši svoje znalosti a zároveň môže niečo vyhrať. Hádanky sú fajn a kľudne môžu byť aj náročnejšie. Posledné dva roky som trochu zanedbával metalovú scénu, čo ma vnútorne mrzí. Hlavne domácu scénu. Už v nej nie som doma ako to bolo voľakedy. No ako taký prehľad ešte mám, a to v black metale.

  

Na záver ešte nechávam nejaké slová pre teba.

Najsamprv sa chcem poďakovať za rozhovor a propagáciu nášho domáceho pivovaru. Verím, že naše pivá padnú na úžitok výhercom. V druhom rade som rád, že BES funguje a môže sa tešiť stále väčšej obľube. Čo robíte, dobre robíte.

Tretie kolo Veľkej letnej súťaže (a vyhodnotenie druhého)

Zdravím súťažiacich, ktorí čakajú na vyhodnotenie a ako minulú nedeľu, tak aj dnes odkryjeme ukážku a vyhodnotíme druhé kolo. Mnohí z vás uhádli, že predchádzajúca ukážka boli Lotyši Skyforger a ich legendárna skladba "Migla migla, rasa rasa". Existujú len dva baltské národy - Litovci a Lotyši, nuž a vy ste poniektorí zle priradili krajinu odkiaľ Skyforger pochádza. Tým čo napísali "Litva" strhávame jeden bod, ale za uhádnutie kapely a skladby máte po 2 body. Tí čo uhádli všetko dostávajú po 3 body. 

Súčasný stav bodovania vyzerá nasledovne:

Michael.bm - 6 bodov
Mor Ho - 6 bodov
Noctur - 6 bodov
Slavoron - 6 bodov
Romivoj - 6 bodov
Amper - 5 bodov
Michal I. - 5 bodov
Vilozof - 3 body
Rastislav K. - 2 body
Goremass - 1 bod
--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Začíname s tretím kolom a tu je ukážka. (Nie som doma, takže som ju robil len v trialovom programe :)

Sühnopfer – Offertoire (2014)

Hoest z Taake sa najnovšie stal francúzskym rojalistom, namiesto nórskej vlajky nosí fleur-de-lys, vo voľnom čase počúva Jeana Baptista Lullyho a na bicie si zohnal Proscriptora z Absu. Takýto úvod recenzie sa možno zdá pritiahnutý za vlasy, ale ako charakteristika v poradí druhého a zatiaľ posledného albumu francúzskeho jednočlenného projektu Sühnopfer sa mi zdá celkom celkom príhodný.

Takmer 50 minút dlhý pochádza ešte z konca roku 2014, keď ho vydalo vydavateľstvo Those Opposed Records. Nejde teda o najčerstvejšiu nahrávku, zároveň však pre mňa patrí k tomu najlepšiemu, čo sa v black metale objavilo za poslednú päťročnicu. Na Bese sme Sühnopfer nikdy nerecenzovali a kapela momentálne informuje o prácach na novinke, tak je podľa mňa čas najvyšší vrátiť sa k Offertoire.

Ako som vyššie načrtol, Sühnopfer je jednočlenným projektom, za ktorým stojí človek s pseudonymom Ardraos. Tento pán je možno niektorým čitateľom známy ako bubeník kapiel Peste Noire, Aorlhac a priehrštia ďalších francúzskych zoskupení. To, že je tak vyhľadávaným bicmanom istotne súvisí s jeho kvalitami, čo ostatne preukazuje aj na tomto materiáli. Ten sa nesie okrem krátkych oddychových pasáží vo vysokých tempách, s bicími pre black metal neobvykle technickými a pomerne invenčnými, s častými zmenami rytmu, vsuvkami a prechodmi. Nečudo, že som na začiatku recenzie spomenul Absu, lebo podobne ako u amerických Sumero-Keltov aj pri  Sühnopfer tvorí bubenícky výkon podstatnú časť dojmu z hudby.

Gitarová sekcia za bicími príliš nezaostáva. Jeden motív strieda druhý v rýchlom slede a občas je trochu problematické sledovať štruktúru skladieb.  V každom prípade je black metal v podaní Ardraosa melodický s harmonizujúcimi tremolo gitarami, ktoré často prechádzajú do vyhrávok. Melódie sú pomerne dlhé a komplexné, čo dokazuje, že okrem bubeníckej techniky, sa Sühnopfer môže oprieť aj o skladateľský talent svojho tvorcu. Basa je v porovnaní so spomenutými nástrojmi možno trochu v úzadí a tvorí skôr rytmický podmaz gitár. Je ju však celkom dobre počuť. Dobre je teda počuť aj hysterický, pomerne vysoko posadený vokál. Viem si predstaviť, že práve tento typ vokálu nereže hocikomu. Názvy piesní a asi i texty sú v materskom jazyku kapely, ale keby boli aj v nejakom zrozumiteľnejšom jazyku, asi by som mal problém nejako ich zachytiť.

Tento inštrumentálny základ dopĺňajú gregoriánske chóry (pieseň Introit - Saints Mysteres), čisté vokály v skladbách Chevalier Maudit a La Tour du Pendu či akustické gitary v piesni Sonnent les aurisses (Montmorillon) a tiež znova v Chevalier Maudit. Vidno, že Ardraos neodflákol ani aranžmá. Milým bonusom sú hosťujúce vokály sympatického pána Famina. Celkovému zvuku nemám čo vytknúť je na jednej strane dosť agresívny, ale na druhej dobre vyvážený a počúvateľný.

Ako celok by som Offertoire charakterizoval ako rýchly a melodický black metal kombinujúci domácu francúzsku a škandinávsku tradíciu s technickými bicími a nápaditými gitarami. Celková nálada albumu je epická až triumfálne heroická. Ani neviem, ktorú skladbu vyzdvihnúť, ale pokojne aj štvrtú Chevaliere Maudit alebo záverečnú Messe des Morts. Ťažko sa mi na albume hľadajú nejaké nedostatky, ale možno práve ustavičné burácanie bicích a niekedy chaoticky pôsobiace prelínanie a striedanie gitarových motívov, ktoré sa nemôžu rozvinúť v plnej kráse, by mohli byť aj slabinou albumu. Ten akoby nenechal poslucháča vydýchnuť a neustále na neho útočil zo všetkých strán. Viac kritiky by asi protirečilo duchu, v ktorom sa niesla celá recenzia, a pôsobilo hnidopišsky. Fanúšikom melodického black metalu rozhodne odporúčam.

Hodnotenie: Výborné 8/10

Napísal: N. KH

English overview 

Sühnopfer is French one-man project of Ardraos who is probably known to many as drummer of Peste Noire. Offertoire represents fast and  melodical black metal  combining French and Norse sound with technical drums and complex melodies provided by harmonized tremolo guitars that change rather drequently. Both beautiful and triumphant but also agressive and chaotic album is one of best black metal releases of recent years. Especially recommended to fans of melodic black metal. 

Druhé kolo Veľkej letnej súťaže (a vyhodnotenie prvého)

Pozdravujem všetkých čitateľov Besu. Prvé kolo hádačky Veľkej letnej súťaže máme za sebou a tu prinášam rekapituláciu a nejaké tie informácie navyše. Predtým než prejdeme k vyhodnoteniu, tak musím oznámiť miernu úpravu bodovania. Bude fungovať v tomto štýle:

Uhádnete kapelu, skladbu a aj odkiaľ kapela je = 3 bod
Uhádnete len kapelu (krajina je teda samozrejmosť) = 2 body
Uhádnete len krajinu pôvodu = 1 body

Minulá ukážka ako mnohí z vás uhádli bola Satyricon - Forhekset. Legendárne zoskupenie z Nórska s ich albumom Nemesis Divina spravili skutočnú dieru v black metalovom svete. A prečo som vybral túto skladbu? Mám ju rád nakoľko v nej cítiť aj isté ľudové motívy severu.

Tu prinášame teda zoznam súťažiacich, ktorí získali body. Zapojiť sa však môžete kedykoľvek počas trvania súťaže, problém máte len v tom, že ľudia pred vami už čosi uhádli (alebo neuhádli a to je práve šanca)

Bodovanie:

Vilozof – 3 body

Mor ho – 3 body

Amper – 3 body

Slavoron – 3 body

Noctur – 3 body

Michael.bm – 3 body

Romivoj – 3 body
Michal I. - 2 body
Goremass – 1 body

--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Dnes začíname druhé kolo, čas budete mať znova dostatočne dlhý. Ukážka je pomerne ľahká, tak teda veľa šťastia!

Zrodenie tragédie z ducha hudby: Dej druhý (2. 6. 2018, Poprad)

Druhý dej Zrodenia tragédie už 2. 6. 2018 v popradskom klube Rock Fabric
Facebook event

Zostava je nasledujúca:

SILVA NIGRA /CZ/ - black metal

Kapela Silva Nigra je jedna z najdlhšie hrajúcich underground black metalových kapiel v Českej republike, ktorá pôsobí na scéne od roku 1996. Za ten čas stihli vydať 7 albumov a viacero demo a split vydaní. Zatiaľ posledný album Světlonoš vyšiel v roku 2016. Okrem neho kapela na Zrodení tragédie odprezentuje samozrejme aj staršiu tvorbu. Na východe slovenska sa predstaví vôbec po prvý krát.

INFER - black death metal

Kosičkú formáciu Infer netreba domácim fanúšikom nejak obzvlášt približovať. Fungujú od roku 2002 a na konte majú zatiaľ 3 full lenght albumy, jedno EP a jedno splitko. V súčastnosti nahrávajú materiál na nový album, ktorý by mal výjsť koncom tohto leta. V Poprade odohrajú svoj death blackový set jak oči!

MACHINA BAPHOMETA - black metal

Machina Baphometa je skoro domáca kapela zo susedného Kežmarku. Vznikla z prachu kapely Mesačný Tieň v roku 2014. Na konte majú zatiaľ jedno EP, no práve sa dokončuje v popradskom štúdiu finálny mix ich nového albumu, ktorý budu prezentovať práve na tejto akcii!

NEKTESM /CZ/ - black metal 

Nektesm je pomerne mladá kapela založená v roku 2016 v Opave, ktorá má na konte 2 veľmi vydarené demo albumy. Na Slovensku odohrajú svoj prvý koncert! Zlo!

Na koncerte bude dostupné distro od Mor Ho! Prod.

Nemuer - Gardens of Babylon (2018)

Pohansky lazený folk je pro mne žánr, jenž stále nedisponuje takovým množstvím kapel, respektive takovým množstvím dobrých kapel, jaké bych si přál. Proto mne objevení nové případně vydání nového alba už zavedeného seskupení vždy potěší. Obzvláště pak, když se jedná o kapelu domácí. Abych ale byl upřímný, u Nemuer to ten případ nebyl. O jejich existenci jsem sice věděl ještě před vydáním poslední a dnes recenzované desky Gardens of Babylon, ale ta mě nechávala naprosto chladným, stejně jako první ukázky z ní. U jejího úplného odignorování bych nejspíš i zůstal, ale tíha okolností (rozuměj - obdržení CD na recenzi) mne donutila změnit postoj. A musím říci, že za tento donucovací prostředek jsem v tomto případě rád, jinak by mi uniklo něco, co bych nesoustředěným poslechem několika málo útržků nikdy nemohl docenit.

Ještě před tím, než se dostanu k samotné hudbě mi ovšem dovolte povědět něco k minulosti tohoto dvoučlenného projektu. Nedělám to často, protože u většiny kapel je to nuda, nuda, šeď, šeď, ale tady je to jednoduše na místě. Ambice Nemueru pod taktovkou Michala Krčy, totiž nejsou vůbec malé. A teď nemluvím o tom, že celá poslední deska je nazpívána v dávno mrtvém akkadském jazyce, tedy předchůdci aramejštiny objevujícím se někdy před čtyřmi až pěti tisíci lety na území starověké Mezopotámie. Jak se mi podařilo dohledat, Krča připravuje knihu Druids of the Nile a rozhodl se ke každé kapitole (celkem jich má být myslím osm) stvořit album. Na bandcampu kapely pak můžete zjistit, ke které kapitole patří které album. Z Nemueru se tak stejně jako v případě mnou minule recenzovaného Jednoho kmene stává uskupení, jenž vychází z konceptu přesahujícího samotnou hudbu, což je v mém případě plus. Aby toho ale nebylo málo, minulé Labyrinth of Druids navíc slouží jako soundtrack ke Krčovu old-school MMORPG s Lovecraftovskými prvky stejného názvu, které stvořil zcela sám. Je mi líto jen toho, že hra se zatím nedá nikde sehnat, protože i když nejsem zrovna velkým fanouškem MMORPG, tohle konkrétní bych si rád zahrál. Tak jako tak má Krča veškerou mou úctu za to, co všechno je vlastními silami schopen vytvořit. Už jsem ale zdržoval dostatečně dlouho, takže se přesuňme ke skutečnému bodu našeho zájmu, hudbě na aktuální desce.

Jak jsem psal už na začátku, Nemuer mne původně nijak neoslovil a to platilo i po několika prvních posleších The Gardens of Babylon. Nevím, jestli to bylo babylonskou tématikou, která mi není nijak zvlášť blízká nebo něčím úplně jiným, každopádně cesta pro mne byla ze začátku trnitá a já se do dalších poslechů musel nutit. Teď jsem ale rád, že jsem tak učinil.

Hned od začátku lze oproti Labyrinth of Druids slyšet dvě zásadní změny - tou první jsou nahrávací možnosti na mnohem vyšší úrovni, díky čemu jsou Gardens of Babylon oproti svému předchůdci zvukově někde úplně jinde, druhou pak naprostá absence na minulé desce hojně využívaných kláves (jejichž využití na LoD vzhledem k jejímu účelu rozumím, ale nijak je nepostrádám). Myslím, že mohu také říci, že Michal Krča a Katarína Pomorská za ty tři roky hudebně vyspěli - Gardens of Babylon jsou komplexní a ucelené album a jeho kompozice mají nahuštěnější nápady a celkově působí hutněji než dříve. Přesto je jejich přístup spíše minimalističtější. Vě většině případů je využívána pouze kytara, bubny, brumle a samozřejmě zpěv, často beze slov, jen tu a tam se objeví nějaký další nástroj. Také rozvoj skladeb je spíše pozvolný, a tak nutně vyžaduje trpělivějšího posluchače, ačkoli ne tak trpělivého jako v případě debutového Irenthoth's Dream, kde některé kompozice překračovali i desetiminutovou délku. S tím se v tomto případě nesetkáte, nejdelší zářez, poslední Lost in the Desert of Wrath and Sorrow, má slabě pod devět minut. Na druhou stranu nejkratší skladba, Revealed Face of Chaos, nemá ani minutu. A jelikož dostává svému názvu a zní jako kombinace Slayer a Let čmeláka od Rimskij-Korsakova, působí velmi občerstvujícím dojmem.

S výjimkou této skladby je však Gardens of Babylon velice zadumaným albem, které díky velkému množství reverbu a echa a hlavně netypickým melodiím a harmoniím nechává posluchači prostor, aby se myšlenkami zatoulal do vzdálených světů na pomezí reality a fantazie, jež Nemuer vytváří. Stalo se mi tak, že jsem dal cdéčko do přehrávače a najednou se probral do přítomnosti při posledních tónech Lost in the Desert of Wrath and Sorrow, aniž bych si vybavoval uplynulých 40 minut. Síla Gardens of Babylon ovšem nevyprchá ani při naprosto soustředěném poslechu. Když už něco, tak se umocní a jeho ponurost, protože primárně melancholické a temnější nálady opravdu vzbuzuje, vystoupí na povrch ještě o něco více.

I přes časté ambientní tendence si rovněž nelze stěžovat na nedostatek zapamatovatelných momentů. Nejhojnější měrou jimi pak oplývá videoklipová Descent to the Realm of the Dead (videoklip, který je výše, mimochodem považuji za poměrně zdařilý). Celkově bych řekl, že druhá polovina alba je přeci jen výraznější a podařenější. Abych ale jen nechválil, měl bych i nějaké výtky, ačkoli v podstatě nesouvisí se samotnou hudbou. Tou první je obal alba, jenž na můj vkus hýří až příliš výraznými barvami a působí na mě trochu kýčově. Navíc mi ani příliš nepasuje k tomu, jak na mě působí hudba. Další kritika už ani není na vrub alba, ale k Nemueru jako takovému. Přijde mi škoda, že ačkoli se jedná o české uskupení, člověk to z jeho prezentace skoro nemůže poznat. Chápu, že se česko-slovenská dvojice snaží být mezinárodní a že takový bandcamp mají kompletně v angličtině, ale je mi líto stejného pojetí i v případě webových stránek a facebookového profilu.

Výše vyřčená kritika mi však celkový zážitek narušuje jen minimálně nebo vůbec ne a já tak můžu říci, že i přes moje počáteční boje se z Gardens of Babylon vyklubalo album, které na pagan folkové scéně (a nejen té české) má své místo, což dokazují také jejich blížící se koncerty společně s Cuelebre a Nytt Land, a Nemuer se za něj rozhodně nemusí stydět.

Hodnocení: Velmi dobré 7.5/10

Napsal: Mythago

English overview:

Nemuer is pagan folk czech-slovak duo, whose last album Gardens of Babylon takes you on mystical and dark journey through your mind to past which is long gone and to lands of dead. Atypical melodies, atmospherical minimalism and lyrics in Akkadian language of ancient Mesopotamia - that's the face of Nemuer. I'm satisfied with a final result but still, something seems to be missing here for me. However, Nemuer was able to deliver unique piece of music which will find it's place in current pagan folk scene.

Veľká letná súťaž na Bese

Zdravíme vás, v poslednej dobe vcelku sršíme aktivitou a zdvihla sa aj čítanosť našich príspevkov. Za tento fakt sme samozrejme radi a ja ako šéfredaktor som pre vás pripravil jednu zaujímavú súťaž.

Súťaž bude trvať celé leto a na jej konci bude prvých 5 súťažiacich odmenených zaujímavými cenami (rozumej vecnými cenami, voľnými vstupmi na rôzne koncerty, príveskami, či merchandisom kapiel).

  

O čo teda ide? V rôznych časových rozostupoch budem pridávať úryvky zo skladieb, samozrejme bez názvu a vašou úlohou bude uhádnuť kapelu a názov skladby. Niekedy to bude ťažšie, niekedy ľahšie (občas pridám aj nápovedy).

Pravidlá sú nasledovné: Máte len jeden pokus na uhádnutie celého názvu kapely a skladby. Vašu odpoveď pošlete na náš redakčný email: beswebzine@gmail.com alebo do správy na našom facebookovom profile. Nepíšte odpoveď nikdy verejne, lebo zbytočne dáte svojím protihráčom body. Samozrejme k odpovedi posielajte aj váš nick, ktorý si k súťaži zvolíte. Zapojiť so súťaže sa môžete kedykoľvek, výhodu však majú tí, ktorí začnú hrať od prvého kola. Na odpoveď máte vždy čas do vyhlásenia konca kola.

Bodovanie: 

Názov kapely a názov skladby = 2 body

Krajina pôvodu interpreta = 1 bod (v prípade, že nemáte potuchy čo vám hrá, máte šancu si tipnúť aspoň odkiaľ nahrávka pochádza)

Prvé kolo teda začína a tu máte ukážku (prvá bude ľahšia aby ste sa chytili)

Hirpi European Tour (15.5. 2018, Banská Bystrica)

Na tento koncert som sa dostal úplnou náhodou. Organizátor z Thunder Art Booking, ktorý to organizoval v spolupráci s Cult Of Parthenope, mi napísal, či večer neprídem a ja som ani nevedel o čo ide, tak ma oboznámil s tým, že hrá Mor a Selvans a či neprídem aspoň na pivo, pokecať. Nakoľko som Bystričan a v ten večer som nemal nič lepšie na práci, tak si hovorím, „prečo nie?“, takéto malé koncerty uprostred týždňa rád podporím, aj tak tam takmer nikto nechodí a mne osobne vyhovujú viac, keďže sa môžem porozprávať so známymi, ktorých inde ako na koncertoch nestretávam a – hoci to voči kapelám nie je celkom korektné – radšej počúvam vystúpenia od baru, kde jednak môžem sedieť a jednak hudbu počujem lepšie, keď mi nemlátia kombá z dvoch metrov do hlavy tak, že mi piští v ušiach ešte týždeň.

Čo sa týka samotných kapiel, tak o More som vedel asi toľko, že taká kapela existuje a že už na pár koncertoch vystupovala, ale nikdy som od nich nepočul ani tón a Selvans som registroval taktiež len veľmi matne. Počul som párkrát ich album Lupercalia a bolo to celkom fajn, ale nič, čo by ma posadilo do invalidného vozíka, takže v kontexte kapiel som na tento koncert išiel s dávkou skepticizmu.

Mor:

Hneď ako som sa ujal svojho stanovišťa pri bare som týchto kapelníkov z Nitry uvidel sedieť o stoličku vedľa. Kapela, ako sa na blackmetalistov patrí značne otrávená, do seba kopala borovičky s pivom a popravde, keby mi to organizátor nepovedal, ani by som nebol vedel, že sú to práve oni, ktorí majú ako prví vystúpiť. Ich nálade sa však popravde nečudujem, nakoľko prišlo skutočne málo ľudí, ale niet divu, keďže bol utorok. Zakrátko vyšli na pódium a keďže nazvučení už boli, rovno začali hrať. S ováciami sa nejak nepárali, medzi piesňami sa frontman uskromnil na púhy názov nasledujúcej piesne, alebo na „...ďalšia pičovina“. A to bola celkom zábava doplňujúca ich „nezábavnú“ hudbu. Ale aby ste ma nechápali zle, už po prvých tónoch prvej piesne som zbystrel. Mor sa označuje za atmosférický black, no ja by som to charakterizoval skôr ako DSBM. Nie je veľmi na čo poukázať, je to jednoduchá hudba, kde spev nie je až tak dominantný, zahrali aj viac inštrumentálnych piesní, ale má to čosi do seba. Oceňujem, že konečne slovenská blacková banda, ktorá sa líši od všetkých tých pomaľovaných satansynov mlátiacich do bubnov a znásilňujúcich gitary, v rozhovoroch sa tváriac, že to má nejakú uberhlbokú ideu. Vystúpili v úplne obyčajnom oblečení, žiadna show, proste si odohrali svoje a zišli dolu. Niekedy je menej viac a musím povedať, že mňa to oslovilo a ozaj sa mi to páčilo, aj keď to bolo jednoduché a nevedel by som vyzdvihnúť nejakú konkrétnu stránku ich vystúpenia.

Selvans:

Taliansky Selvans bol ale zase pravý opak. Taktiež sa s ničím nepárali, rovno vyšli na pódium a začali hrať. Oni si už dali ale záležať aj na show a kostýmoch, maskách a vokalista robil aj patričné teátro, čo na mňa zas pôsobilo pozitívne, keďže nedbali na malé publikum a zahrali to tak, akoby mali plný klub a zároveň ich show nebola otravná, či trápna. Je to zaujímavá hudba, podobá sa to na Nokturnal Mortum s tým, že je to podstatne prezdobenejšie klávesami a kadejakými rôznymi nástrojmi, ktoré neviem pomenovať. Neviem, či hrali iba piesne z Lupercalie, ale ak áno, tak potom platí, že znejú lepšie naživo, ako na CD, lebo v klube sa mi to ozaj páčilo snáď po všetkých stránkach, zatiaľ čo na CD, ako som už spomínal, ma to nejak zásadne neoslovilo. Rozhodne to však stojí za pozornosť a určite by som si to pozrel znova a meno si u mňa vylepšili.

Aby som to zhodnotil nejak plošne, tak tento koncert hodnotím ako fajn zážitok a som rád, že som mal možnosť objaviť menej známu vec zo Slovenska, ktorá podľa mňa ešte môže zamiešať karty. Sám o sebe Mor nie je niečím originálny, ale na Slovensku určite je a preto im budem venovať svoj uhrančivý pohľad. Pozrel som si s nimi aj akýsi rozhovor a musím povedať, že chalani pôsobia veľmi prirodzene a hoci sa berú vážne, tak je to premiešané so zdravou dávkou recesie a sú mi aj ako kapela sympatickí, nie ako podaktorí experti. Čo sa Selvans týka, oni mi prišli ako už ostrieľaní harcovníci, ale bolo tiež fajn ich vidieť naživo. Sú to kapela, ktorej živé vystúpenia stoja za to a ako dôvod toho, že je to ešte stále málo známa vec, vidím len to, že vznikli iba v roku 2014, pretože ide o skutočne kvalitnú hudbu a kvalitnú show. Myslím si, že Selvans sa vystrelí vyššie.

Napísal: B. 

Jeden kmen - Mlha (2018)

Mám rád alba, která mají něco navíc. Alba, která přesahují svůj běžný rámec, tedy rámec hudby. Alba, za nimiž se skrývá myšlenka či, v extrémnějších případech, myšlenky, za nimiž se skrývá album. Takové to každodenní šolichání pro srandu si sice také rád pustím, ale ve výsledku těmi, jež mi nejvýrazněji utkví v paměti a něco mi opravdu dají, jsou alba s konceptem jako základem. A pokud jsou koncepční alba, a to hlavně ta druhého řečeného typu, to, co primárně oslovuje i vás, nemůžete si nechat uniknout několik následujících řádku a předmět jejich zájmu – Jeden kmen.

Mlha se ani zdaleka nedrží v čistě hudebních mantinelech, hudba je v tomto případě vlastně jen malou částečkou velkého celku a těžko říct, jestli vůbec tou hlavní. Proto by byl nesmysl, abych recenzi pojal jako pouhé její hodnocení. Další hlavní částí je vizuální stránka, která má v tomto případě dvě podoby – jednou je animovaný film převádějící příběh z textů do podoby obrazů, další byla výstava konaná v Brně. Tu jsem bohužel nestihl a už jen proto má recenze nemůže být plnohodnotnou. Ale co se dá dělat. Inkriminující myšlenkou z níž plyne celý tento projekt je vytvoření historie, kultury, tradic a zvyků jednoho skřetího kmene – Snaga. Autoři projektu tak vytvořili oblečení, předměty denní potřeby i rituální artefakty, texty a mnoho dalšího, což bylo součástí zmiňované výstavy. Jednou věcí z těch mnoha dalších byla také hudba. Ale jakou formu na sebe vzala? Abych citoval jednu nejmenovanou persónu: „Let’s find out!“

Předem bych každého čtenáře chtěl upozornit, že hudba Jednoho kmene se ve většině skladeb pohybuje na samé hranici toho, co se ještě dá nazývat hudbou. Spíše se, až na několik výjimek, jedná o ambientní hudební rituál, což by kde koho mohlo odradit. Prim zde hraje atmosféra tvořená zvuky přírody, boje a každodenních činností, často poměrně nenápadným syntezátorem, bubny a brumletem a jelikož se jedná o skřetí kmen, který je zde vykreslován, tak samozřejmě řevem a rytmickou agresivní recitací (v některých momentech by se snad dalo říci i zpěvem). S tím v podstatě žádný problém nemám, naopak mi takové pojetí poměrně vyhovuje. Mlha se tak pro mě stává albem, jenž jsem schopen poslouchat nanejvýš jednou do týdne a poté si od něj musím opět na pár dnů odpočinout. Ovšem i z tohoto archaického bahna Mrtvých močálů se sem tam vyloupne silně melodický prvek zavánějící určitou čerstvostí, kupříkladu flétna v úvodní Bot, ženský zpěv v Dushum a Navždy ztraceni v mlze nebo kytara v každé skladbě počínaje Mat. Vzhledem k tomu v jakých skladbách se ale kytara vyskytuje a co znázorňuje ženský zpěv se tento dojem čerstvosti postupně promění v zjištění, že se daleko spíše jedná o bludná světélka, ze začátku působící hezky a lákavě, ve výsledku však svádějící poutníka močály ze správné cesty k jeho jistému konci. Každopádně musím říci, že obzvláště výběr Pavlíny „Skrík“ Lukešové na post Mlhy byl skvělou volbou, jelikož z jejího hlouběji posazeného hlasu v některých částech opravdu zamrazí.

Mohl bych teď říci něco málo také k příběhu, ale neudělám to, jelikož dostatek informací o něm můžete najít na oficiální stránce Jednoho kmene, v bookletu nebo v dalších recenzích, případně něco vytušit ze samotné hudby. Navíc z něj, částečně i kvůli jeho jednoduchosti, mám pocit, že má za cíl primárně znázornit jednotlivé prvky kultury kmene Snaga a mentalitu a zvyky jeho členů. Hlavně se to pak týká skladeb Maudhul, Maukum, Kaushatar, Mat nebo Vorroz. Důležitější mi přijde jeho vyznění a vyznění jeho jednotlivých částí. Je dobře známo, že Tolkien se ve svém díle výrazně inspiroval mýty, tradicemi a historií předkřesťanské Evropy, hlavně pak keltskými a germánskými. A z jeho knih to, i při neznalosti konkrétních mýtů nebo historických událostí, je výrazně cítit. Něco podobného se v tomto případě podařilo i Jednomu kmeni – přesto, že se zaobírají fiktivním kmenem Snaga, člověk se nemůže ubránit pocitu, že hudba skřetů je ve skutečnosti hudbou jeho předků. Ne její rekonstrukcí, ale jakýmsi vyjádřením elementárních prvků dob dávno minulých, dob lovců a sběračů. To považuji za vůbec nejlepší možný způsob, jak J. R. R. Tolkienovi vzdát hold.

Kapitolou samou pro sebe je pak DVD, na němž se nachází animovaný film, který Jeden kmen pouští během svých vystoupení. V podstatě se jedná pouze o statické scenérie po nichž velmi pomalu přejíždí kamera, někdy doplněné o symboly, jenž je překrývají. I přes to, nebo spíše právě proto, se jedná o úchvatný zážitek, který nejen že velmi adekvátně doplňuje hudbu, ale ta by bez něj dokonce působila neúplně. Po celou dobu jsem měl pocit, že každá scéna, každý symbol je na svém místě a jinak by to ani nemohlo být, což na mě společně s onou pomalu se pohybující kamerou mělo až hypnotický účinek.

Mám snad jen jedinou výtku, která náleží skladbě Moder Jord. Ta totiž do celého konceptu nijak nepasuje. To by se možná dalo částečně říci i o Navždy ztraceni v mlze, ale ta je alespoň tematicky stále na stejné vlně, což o Moder Jord (v překladu Matka Země) neplatí. Hudebně je sice naprosto v pořádku a poslouchá se příjemně, přestože od zbytku alba se i po této stránce značně odlišuje, ale konceptuálně už ne. Chápu, že se jedná pouze o bonus, přesto působí nadbytečně a v celkovém kontextu nepatřičně.

Abych ale shrnul své dojmy – Mlha je dílem těžkým na poslech, což je dáno i tím, že snad až na poslední dvě mají všechny skladby svůj původ v čistě ambientních kompozicích až posléze rozpracovaných do regulérněji působících písní (stále však spíše v uvozovkách). Hlavně s vědomím celku se ovšem jedná o velmi ojedinělý poslech, který nelze než doporučit.

Hodnocení: Velmi dobré 8/10

Napsal: Mythago

English overview

Jeden kmen is czech ambient/ritual band depicting the life of orc tribe Snaga through music. And not just a music but also through the visual and of course lyrical means. Because of their lack of ordinary song elements and featuring melodies just here and there, their music is very hard to listen to, but when you get used to it the listening is very rewarding one. So although the music is mostly folkish in its essence it’s surely not your everyday folk experience and that is something I’m really grateful for.

Jablkoň - Devátá vlna (1988)

Dnes se podíváme trochu hlouběji do minulosti, a to konkrétně na desku Devátá vlna od Jablkoně z roku 1988, kterou bych se nebál označit za kultovní. Ne snad, že by měla tolik posluchačů, ale označení kult by se téhle desce dalo přiřknout i s nulovým publikem - hudba tohohle česko-německého tria si o to prostě říká.

Rád bych vám o Jablkoni pověděl víc, protože na rozdíl od většiny seskupení by pozadí kapely, jejího vzniku a fungování, mohlo být skutečně zajímavé. Ale neřeknu, protože vlastně nic moc nevím. Ano, mám k dispozici internet, jenže Devátá vlna si prostě říká o to, abych předstíral, že taková věc je zatím pořád vzdálenou a nepředstavitelnou budoucností - doplňuje to totiž atmosféru uzavřeného, unikátního světa, kterou tohle album dýchá. A já tohle nabádání poslechnu. Ostatně vy ten internet máte k dispozici též a zadat do vyhledávače těch sedm písmen není zas tak náročný úkol. Ale teď už k věci.

Myslím, že Jablkoň svou hudbu naprosto dostačujícím způsobem zvládli popsat už sami na zadní straně obalu a každá recenze může maximálně potvrdit pravdivost a trefnost přednesených tvrzení. Nejvýstižnější je hlavně první věta: „Jablkoň je setkání Georga Friedricha Händela s pračlověkem.“ V tomto unikátním experimentu sice převládá jakási primitivní agrese (či agresivní primitivnost) druhého, ale v dílčích momentech si cestu na světlo světa probíjejí i prvky klasické hudby, ať už se jedná o housle v titulní Deváté vlně nebo kontrabas objevující se rovněž v ní a také v Smutečním tanci. Právě Smuteční tanec je hlavně ve své první polovině holdem kytarovým skladbám starých klasiků. Jinak se však projevuje primárně onen pračlověk. Ať už se jedná o „shluk bicích nástrojů a perkusí, jejichž pouhé vyjmenování se čte jako surrealistická báseň“, které velmi často dostávají hlavní slovo vyluzujíce prapodivné parytmy, někdy i pamelodie, nebo téměř úplná absence klasických textů nahrazená sotva představitelnými hlasovými kreacemi, „jako by (autoři) nevěřili v dorozumívací možnosti staletími omletých slov“ a místo nich „házejí po posluchačích všech národností zvukovými šišatinami jako klauni nafukovacími balóny.“

V případě natolik silně experimentálních těles jako je Jablkoň by se někdy mohlo zdát, že se k takovému experimentálnímu výrazivu přiklánějí z pouhé neschopnosti tvorby klasicky strukturovaných skladeb. A při některých hůře stravitelných částech by si to snad člověk mohl pomyslet i zde. Ale v již zmíněném Smutečním tanci, nebo v Lovu na labutě a Chmurách je vidět, že tohle není ten případ a že Jablkoň se ke svému projevu přiklání jen proto, že klasické struktury jsou jim příliš těsné a nedostačující. Každá píseň je navíc natolik osobitá a rozlišitelná, že to jen dokazuje to, že je jediným možným výsledkem inspirace z níž trojice Němec/Bellman/Podobský čerpá a ne nějakým násilným hókus pokusem. Jen by mě opravdu zajímalo, jaká inspirace to byla, protože kdyby se z jejího zřídla napájelo více umělců... vlastně, takovýhle ojedinělý případ je lepší, obzvlášť když pochází z Česka. Nerad bych zažil zevšednění takovéto hudby. Což tak jako tak není příliš pravděpodobné.

Devátá vlna je albem pohybujícím se mimo čas a prostor a tudíž nemůže zestárnout, což dokazuje svou vyjímečností i po třiceti letech existence, a to nejen v měřítku tuzemském, ale i celosvětovém. Pokud jste znuděni běžnou produkcí dnešní doby, a tím mám na mysli i tou podzemnější, nemůžete si vybrat lépe. Jediný problém můžete mít s jeho sehnáním.

Hodnocení: nehodnoceno

Napsal: Mythago

English:

Uniqueness and surrealism - that's the words that can bestly describe music of czech/german trio which goes by the name of Jablkoň. They mostly experimental songs are wisely mixed with elements from classical music and offers the experience you will find nowhere else and therefore are literally immortal. Even after thirty years their music isn't old - it's even fresher (definitely fresher than most of today's music).

Razia proti pohanským symbolom? Na Slovensku realita.

ENGLISH TRANSLATION BELLOW

Ako isto viete Bes nie je už len hudobným webom, ale naše články sa zameriavajú aj na pohanskú tematiku všeobecne. Včera 10. 5. 2018 na Slovensku prebehla razia namierená proti extrémistom, počas ktorej zobrali tovar aj slovenskému pohanskému obchodu Arkona Pagan Art shop. 

Obchod, ktorý legálne predáva metalové tričká, pohanské prívesky, ručne vyrábané modly či kožené výrobky sa v demokraticky usporiadanom štáte stal terčom policajnej razie. Kde teda môžeme nájsť ten extrémizmus či jeho propagáciu? Ako sa dopúšťa niekto potláčaniu práv, či šírenia nenávisti ak má záujem v mytológii rôznych etník a národov? Tieto otázky by mala zodpovedať predovšetkým polícia Slovenskej republiky, pretože z tohto konania zastáva rozum.

Je neprípustné aby historické artefakty či symboly trpeli len preto, že ich niekto môže označiť za nežiadúce, len na základe toho, že ich môže nosiť ktokoľvek (teda aj skupinka skutočných extrémistov). Ďalej však nasleduje problém slobody vierovyznania, ktorá je garantovaná ústavou Slovenskej republiky. Ak teda môžu kresťania, židia, či moslimovia nosiť insígnie svojho vierovyznania, mali by aj pohania.

S podporou a prianím veľa zdaru šéfredaktor Besu - S.

--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------Yesterday 10. 5. 2018 in Slovakia there was a police action against extremists during which were confiscated goods of Slovak pagan online shop Arkona Pagan Art Shop.

Shop which is legally selling heathen and historical pendants, metal music t-shirts, handmade wooden statues and leather products and suddenly it became, in democratic state of Slovak republic, aim of police action. Where can we  find extremism or its propagation? How do they (Arkona shop) deny's human rights or spreads hatred if they/we are interested in mythology of various ethnics and nations? These questions should be answered by police of Slovak republic, because it has no logic!

It is unacceptable that historical artifacts of symbols are punished because, someone can mark them as unwanted, just because, some real extremists wears them. There is also another problem in this democratic country of ours and it is freedom of religion, which is guaranteed by constitution of Slovak republic. If Christians, Jews or Muslims can wear symbols of their religion. Heathens should  be able as well!

With wishes of support headredactor of Bes - S.

Selvans - Lupercalia (2015)

Takmer neznáme meno sa vynorilo z útrob pohanského black metalového undergroundu pod názvom SELVANS. Prvý krát som zaregistroval túto kapelu na kompilácii „22 Years Among The Sheep“, čo bol tribute album ku legendárnej ukrajinskej kapele Nokturnal Mortum. Selvans urobili cover na titulnú skladbu albumu Goat Horns. Popravde nebyť coveru asi by som si ich ani nevšimol, a taktiež keby sa nejednalo o môj najoblúbenejší album Ukrajincov. Tak som si teda chcel vypočuť Goat Horns skladbu v podaní Talianov Selvans. Musím povedať, že si s ňou poradili bravúrne čo ma zaujalo a chcel som sa pozrieť na kapelu trošku bližšie.

Selvans vznikli v roku 2014, takže sa ide o mladú kapelu a ja mám pred sebou ich debutový album z roku 2015 pod názvom "Lupercalia", ktorý vyšiel pod dobre známym talianskym labelom Avantgarde music. Názov albumu referuje ku antickej histórii Ríma, kde Luprecalia označoval výročný sviatok očisty a plodnosti. A to, že boli títo Taliani plodní nám ukazuje aj vyše hodina nahratého materiálu. Poďme sa teraz pozrieť na hudobnú stránku a očakávania, ktoré vyvstali pri počúvaní coveru od Nokturnal Mortum.

Album začína inštrumentálnou a akustickou skladbou, ktorá začína klávesami a ľudovými nástrojmi, ktoré navodzujú atmosféru a postupne vygraduje za pomoci bicích a gitár pričom sa plynulo preleje do úvodnej piesne „Versipellis“. Nechcem sa neustále vracať ku Nokturnal Mortum, ktorých diskografia je poriadne pestrá a aj rozmanitá, ale výber skladby a albumu Goat Horns už mohol čosi povedať o tom ako môže vyzerať hudba SELVANS. V tomto prípade som sa nemýlil, pretože klávesové prvky skutočne dominujú tak, ako na albume Goat Horns. Vynikajúco zvládnutá atmosféra a záprah obidvoch gitár poháňajú symfonický pagan/black/folk metal plynulo vpred bez akejsi nutnej vaty na vyplnenie hracieho času. Hneď pri úvodnej skladbe, ktorá neznie vôbec jednotvárne a absolútne vybočuje z nejakých gýčových folk metalov naznačuje, že táto kapela má neskutočný potenciál. Inšpirácia ukrajinskými velikánmi je zrejmá, počujete ju nielen v inštrumentálnej podobe, ale niekedy aj vo frázovaní vokálu. Tu však treba dodať, že nejde o žiadny klon či snahu o totálnu kopírku.

Umne zakomponované folkové nástroje, ktoré nerobia z hudby Selvans dedinskú zábavu miestami by som najlepšie prirovnal asi znova k ukrajinskej scéne – Kroda, Zgard. Aj pri dlhých minutážach skladieb sa človek nenudí. Napríklad druhú pieseň „O Clitumne!“ predeľuje vynikajúca akustická, asi minútová pasáž. Taliani dĺžku svojich skladieb nenaťahujú zbytočne, riffy v kombinácii s klávesami v dlhších pasáža vytvárajú akúsi „osudovosť a epickosť“, čo má skutočne grády. Okrem atmosféry a epickosti si v predposlednej skladbe "Scurtchin" užijeme aj klasickú pagan "umca-umca" klepačku, no vo väčšine prípadov to bubeník sype v rýchlom tempe. Jediné mínus albumu, ak sa to teda dá za to považovať, je chýbajúca „hitovka“, ktorou by ste jasne upozornili ľudí: „Tak toto si pusti!“. V dnešnej zrýchlenej konzumnej dobe je pre niektorých hodina počúvania súvislej a plynúcej epickosti dosť náročná vec.

Ja však hovorím „Konečne!" Som ozaj rád, že na pagan/black/folk metal úplne nezakapal a človek občas nájde aj takéto skvosty. Za hodinu aj desať minút trvania celého albumu Lupercalia som sa ani chvíľu nenudil. Hovorím vám... o tejto kapele ešte budete počuť. Najbližšie si ju môžete pozrieť počas ich turné v Banskej Bystrici15. mája.

Hodnotenie: Veľmi dobré 8/10

Napísal: S.

English overview
First time I heared about Selvans was their cover on legendary Nokturnal Mortum album Goat Horns, with self titled song. Cover was done really great so I decided to check this band better. Their debut album "Lupercalia" was released by well known italian label Avantgarde music. Selvans music is really inspired by ukrainan masters Nokturnal Mortum, but it is not copy-paste case. Atmospheric guitar riffs are composed well done and combination with folk instruments is on same level. Although very long duration of songs I didnt get bored and more then one hour I enjoyed music. I think here we have band which will grow up sooner or later into big name.